môj buttonček

Prolog

VAROVANIE: SLASH!!! OD 18. ROKOV!!! Presne ako na obrázku sú rozdelené aj páry. LV/HP BL/NT
v tejto
poviedke sa vyskytujú aj náznaky žánru femslash. Zatiaľ len vo veľmi miernej forme, ale aj tak dopredu varujem všetkých pred erotickými scénami, chladným väzením pre nepriateľov smrťožrútvo a temným pánom, ktorý je v tejto poviedke fakt zlý a má aj isté slabosti ako všetci....čiže... nuž dozviete sa pokiaľ si to prečítate.

„Musíš ním poriadne mávnuť. Inak to nepôjde. Skús sa viac sústrediť!“ tie slová počúval vždy, keď sa mu nedarilo. Mali byť povzbudením, ale napriek tomu ich skôr považoval za známku svojho zlyhania. Hruď sa mu chvela. Voľná košeľa odhaľovala jeho telo, ktoré sa začínalo meniť. Dospieval a už nebol dieťaťom, ale stále nemal dostatok skúseností, aby mohol byť mužom. Voľné nohavice, držal pokope starý zodratý opasok. Láskavé zelené oči, ktoré vedeli milovať, ale aj nenávidieť ostávali ukryté pod okuliarmi s okrúhlim rámom. Tmavé vlasy mu za posledný rok dosť podrástli. Jeho srdce sa naplnilo láskou, nehynúcou vášňou, ale zároveň pociťoval aj akúsi zmes zlosti a strachu. Sám nevedel, čo vlastne chce. Temný pán ho držal vo svojom sídle a chcel, aby prešiel výcvikom smrťožrútov a stal sa jedným z jeho služobníkov. On to odmietal a nechcel sa nechať zlomiť.
Takmer pol roka s ním bojoval. Odmietal sa učiť, nechcel trénovať a radšej si zvolil dobrovoľné väzenie.
Vyslúžil si mnoho trestov. Možno viac než hociktoré iné dieťa. On sa ho však nikdy osobne nedotýkal. Vždy poslal niektorého zo svojich služobníkov, aby ho poučil o živote pod nadvládou temnoty. Najčastejšie ho trestala Bellatrix Lestrangeová. Vždy, keď vošla do jeho cely neskutočne trpel. Mal len štrnásť rokov, keď spoznal aké je to byť celý deň zavretý v uzavretom priestore so šialenou ženskou, ktorá sa len smiala a pohrávala sa s ním ako mačka s myšou.
Vtedy však netušil, že to najhoršie ešte len príde. Temný pán ho začal navštevovať sám. Keď dosiahol vek pätnásť rokov odviedol ho do svojej spálne.
Na tú chvíľu nedokázal ešte veľmi dlho ani pomyslieť. Napriek tomu, že bez reptania plnil svoje povinnosti a stal sa milencom svojho pána. Tá noc v ňom vyvolávala len tie najhoršie spomienky. Temný pán k nemu nebol nijak výnimočne hrubý, mrzelo ho len to, že nemal možnosť výberu. Okrem toho v tú istú noc chytili aj Tonksovú a nejakého ďalšieho mladého aurora, ktorý sa úplne zbláznil od mučenia. Lucius Malfoy si ho nechal ako hračku na pobavenie. Harry nemohol ísť do dolných miestností a ani potom nijak výnimočne netúžil. Chcel však zistiť, čo sa s ňou stalo. Už tri mesiace o nej nemal žiadne správy.
„Potter! Preber sa zo snívania a vezmi ten prútik... Nepočul si ma!“ muž odetý v čiernom habite ním hrubo zatriasol. Bol to takzvaný inštruktor, ktorého mu nanútil Temný pán. Napokon súhlasil aj s tým, že sa bude učiť. Trvalo to ďalšie štyri mesiace, kým sa tak rozhodol. Považoval za oveľa rozumnejšie tráviť čas v učebniach ako v posteli so svojím milencom. Ešte stále bol istým spôsobom panic. Temný pán si zatiaľ žiadal len orálny sex a on si prial, aby to zatiaľ tak aj ostalo. Dával mu všetko, pohodlie luxus a veľmi dobré jedlo. Dokonca ho občas chytil aj za ruku a veľmi opatrne ho bozkával.
Chcel byť pripravený a využiť každú možnú príležitosť na útek. Okrem toho nový učiteľ sa k nemu správal slušne, nikdy voči nemu nevyužíval prehnané násilie a všetko mu dopodrobna vysvetlil, kým si nebol istý, že to poriadne pochopil. Napriek tomu, že bol počas výcviku prísny, Harry sa nikdy nesťažoval.
„Áno, samozrejme rád by som, ale nemôžem sa vôbec sústrediť. Moja priateľka je vo väzení a ja neviem, čo s ňou tam robia. Verte mi, že určite nič dobré. Keď som tam bol zavretý ja počul som väzňov plakať a prosiť o zľutovanie,“ smutne sklonil hlavu.
„Ako sa volá?“ chladne sa opýtal starší muž. Minulú noc strávil v tých priestoroch. Bol veľmi dobre informovaný o väzňoch.
„Tonksová,“ potichu hlesol chlapec.
„Odviedla ju Lestrangeová,“ stručne odvetil inštruktor.
„Ona na tom nebola až tak zle. Myslím, že to v prežije a bude v poriadku. Oveľa horšie dopadla tá mladá žena, ktorú doviedli včera. Tuším sa volá Grangerová,“ nechcel mu to prezradiť, vyslovil to akosi automaticky bez toho, aby sa nad tým hlbšie zamyslel.
Chlapec poriadne zbledol. Úplne zabudol na to, že majú hodinu aj na prútik. Vybehol von z miestnosti, nasledovaný svojím učiteľom.
Harry do niečoho poriadne vrazil. Ocitol sa v náručí o obávaného muža z čarodejníckeho sveta. Lord Voldemort ho k sebe žiadostivo pritisol.
„To je v poriadku, môžete už ísť,“ dovolil mužovi opustiť chodbu.
„Kam bežíš, Harry? Prečo máš na sebe zas to oblečenie po bratrancovi... Máš predsa plnú skriňu oveľa krajších vecí,“ pevne uchopil chlapca a obrátil ho tvárou k sebe.
„To oblečenie nie je moje. Idem do väzenia. Chcem vedieť, čo si urobil s Hermionou!“ začal sa zúrivo zmietať. Nechcel, aby ho držal tak blízko seba.
„Ona má tiež svoje poslanie. Bude patriť všetkým smrťožrútom. Pokúsila sa sem dostať a nejakým spôsobom objavila naše sídlo. Mohol by som ju zabiť, ak by si chcel, ale to je podľa teba príliš drastické? Tvoj učiteľ ťa zrejme počas tohto mesiaca nenavštívi. Viem, že ti to prezradil on. Postarám sa, aby si to poriadne odpykal. Na hodinách ho zastúpim ja. Bude to len dočasne, lebo je to schopný človek a ešte ho potrebujem. Vráť sa do svojej izby. Musíš si niečo naštudovať na ďalšiu hodinu a nechcem počuť žiadne odvrávanie. Ak sa priblížiš k väzeniu budem ťa musieť osobne potrestať. Ak neposlúchneš naša dohoda prestane platiť a ja sa s tebou budem milovať už dnes a nebude mi záležať na tom, či to chceš alebo nie,“ Temný pán ho nasmeroval na poschodie. Vedel, že ho to dokonale odradí. Sľúbil mu, že ho nebude k ničomu nútiť a všetko, čo sa stane bude len dobrovoľne. Chcel, aby mali možnosť stráviť bližšie spoznať jeho druhého a zároveň dúfal, že sa ho prestane báť a bude sa s ním milovať bez akýchkoľvek zábran a nie na príkaz. Presvedčil sa, že chlapec naozaj zamieril do svojej izby a vybral sa opačným smerom. Patrick Engel tvoj trest ťa neminie. .

Nemilosrdná tvár lásky

Tento obrázok patrí k poviedke, ktorá sa sem čoskoro presťahuje. Dnešným dňom je už dokončená úplne.

Zrkadlo z hmiel

Netradičný slash z filmu Titanic. Zdôrazňujem, že postavy, ani miesta ani nič spojené s Titanicom nepovažujem za svoje, takže si ich len požičiavam....
Caledon/Jack


„Mojej snúbenici dáš pokoj! Nebudeš ju otravovať!“ hebká ruka, ktorá nepoznala tvrdú prácu obratne siahla na telo ležiace na zemi. Rozhodne sa mu páčilo, že ho zastihol nepripraveného a odzadu ho udrel po hlave. Mladík to samozrejme nečakal. Ostal ležať na zemi, na hlave sa mu vytvorila drobná ranka. V kratším plavých vlasoch sa zjavila krvavá stopa. Nebezpečne sa nahol cez zábradlie.
To všetko je tvoja vina. Nemal si za ňou chodiť. Ona patrí mne. Pevne uchopil jeho telo. Silná túžba po odplate mu bránila rozumne uvažovať. Pohrával sa s myšlienkou, že ho nechá spadnúť, ale vedel, že hliadka je stále na svojom mieste. Podplatil ich, aby mu mohol dať príučku, ale rozhodne by nesúhlasili s chladnokrvnou vraždou. Odtisol ho od zábradlia a pomaly ho dotiahol ku schodom. Námorníci mu bezstarostne kývli na pozdrav. Zišiel po dlhej chodbe a zamieril na miesto, ktoré nebolo až tak dobre osvetlené.
Nedočkavo rozopol mladíkove nohavice. Naskytol sa mu pohľad na pomerne pekného mladého muža a jeho skryté prednosti. Zdvihol mu hlavu a rukou jemne prešiel po svetlých vlasoch. Rozopol jeho košeľu, strhol ju z neho, aby mu neprekážala. Rukami stisol pevný zadoček. Neubránil sa tlmenému povzdychu. Bol príliš krásny nato, aby si zaslúžil tvrdšie zaobchádzanie. Caledon si nikdy nepriznal, že sa mu páčia aj muži. V jeho spoločenskej vrstve bolo neprípustné chváliť sa niečím takým.
Takto si ju zvádzal, však? A bozkával? Za to ťa dostanem, Jack. Prisal sa na sladké pery svojho soka. Skúmal ich a pevne ho zvieral v objatí. Presunul sa na jeho krk, majetnícky ho preskúmal.
„Čo sa deje?“ mladík sa začal prebúdzať. Hlava sa mu krútila a v ušiach mu hučalo, bol slabý a malátny. Úder do hlavy takmer spôsobil slabý otras mozgu.
„Len sa uvoľni, ty potkan,“ zhodil ho na zem a donútil posunúť sa do vhodnej polohy. Nechcel ho pripraviť, túžil po jeho bolesti a strachu. Nedočkavo vnikol do jeho tela. Roztúžený penis vstupoval do tesného priestoru. Jack vykríkol od bolesti. Ten zvuk bol však stlmený dlaňou, ktorá mu prikryla ústa.
Nevládal ďalej zdržiavať svoju túžbu. Pohyboval sa v jeho tele a potichu vzdychal. Bozkával ho na pery a tým mu bránil kričať. Držal ho veľmi pevne, aby sa mu nevyšmykol.
„Už na ňu ani nepozrieš. To ti garantujem,“ posmešne sa uškrnul. Vychutnával si nadvládu nad svojou obeťou. Drsne pohládzal jeho telo a šepkal mu do ucha vyhrážky.
„Ja vás nebudem poslúchať, ja nebudem...“ zastonal, keď pocítil ako ho primkol bližšie k sebe. Rukou prechádzal po stehne a pomaly smeroval k prebúdzajúcemu sa orgánu. Jemne ho stisol a pomaly ho začal masírovať.
„Ale budeš, poslušne mi dovolíš, aby som si s tebou mohol užívať,“ zmeravel, keď začul akési hlasy prichádzajúce z dolnej paluby. Nechcelo sa mu opustiť jeho telo. Začal rýchlejšie prirážať. Ľutoval, že ho nevzal do svojej izby. Bolo by to oveľa pohodlnejšie. Kroky sa neustále približovali. S námahou ho postrčil k najbližším dverám. Bola to kajuta jedného z členov posádky. Zjavne mal službu, lebo v izbe sa nikto nenachádzal. Presunul sa na posteľ spolu so svojím novým úlovkom. Nedokázal uvažovať o možných rizikách, ktoré by znamenali odhalenie tohto nečakaného romániku.
„Pustite ma!“ skríkol Jack a pokúšal sa dostať z jeho objatia. Vyslúžil si zato poriadne silnú facku. Na líci mu ostali stopy po útočníkovi. V tele pocítil prítomnosť tekutiny túžby.
Caledon ho pevne chytil za vlasy a vykĺzol z jeho tela. „Páčilo sa mi to. Môžeme si to opäť zopakovať,“ diabolsky sa uškrnul.
„Čo chcete?“ na citlivých častiach tela zacítil tlak nabitej pištole.
„Len pekne otvor tie tvoje bezočivé ústa. Ak nebudeš poslúchať, donútiš ma urobiť niečo neodpustiteľné,“ sledoval ako mladík zvažuje svoje možnosti. Napokon však poslušne otvoril ústa.
„Neopováž sa ma pohrýzť, lebo prídeš o dôležité časti svojho tela,“ pripomenul mu chladne. Prinútil ho vziať do úst svoj penis. Blažene vzdychol, keď pocítil ako ho obklopili tie sladké ústa. Keď ho dosť neochotne začal ústami stimulovať a jazykom prechádzal po penise, ktorý nadobudol svoje maximálne rozmery, neubránil sa priaznivým reakciám svojho tela. Neochotne prehltol produkt svojho snaženia.
Caledon ho pritlačil k posteli a majetnícky prechádzal perami po jeho hrudi. Stále sa nedokázal nasýtiť nového milenca. Netušil, že čas tej nádhernej lode sa kráti a niektoré záležitosti ostanú pochované na morskom dne už navždy.

Len s tebou SB/LM dokončenie

Po prvý raz vo svojom živote prestal premýšľať o možných dôsledkoch. Túžil po dotykoch svojho partnera a chcel, aby mal voľné ruky, ale neuvedomil si možné nebezpečenstvo. Keď uvoľnil putá, dostal silný úder do tváre. Sirius ho prudko odsotil na zem. Pokúšal sa dostať z postele, ale nohy mal ešte stále pripútané.

„Naučím ťa poslušnosti, aj napriek tomu, že si mojím manželom budeš ma rešpektovať,“ vrátil sa na posteľ a bolestivo ho zviazal. Putá ho pevne stisli a bolestne sa zovreli okolo celého tela.

„Veľa si o sebe myslíš, Malfoy. Ja nie som tvoj a ani nikdy nebudem. Nenávidím ťa a neznesiem, aby si na mňa siahal. Vypadni!“ zúrivo zvrieskol Sirius.

Lucius rýchlo zdvihol prútik. Záblesk svetla spôsobil ochabnutie tela mladého muža. Oči sa mu neochotne zavreli. Ostal ležať na posteli, zasiahnutý omračujúcim zaklínadlom. Tvár mal pokojnú, akoby zaspal normálnym spôsobom.

„Zvykneš si a zatiaľ musím byť trpezlivý,“ starostlivo ho zakryl a opatrne sa k nemu privinul. Na ruku mu navliekol prsteň, ktorý odjakživa patril členom rodiny. Chcel, aby ho nosil práve on. Letmo ho pobozkal na pery. Putá z jeho tela odstránil. Nebolo to potrebné, keď mal prsteň, ktorý ho k manželovi úplne pripútal. Myslel si, že ho nebude musieť použiť až do takej miery, ale on mu nedal žiadnu inú možnosť. Vedel, že aj svadobný sľub odriekal pod vplyvom omamných elixírov, ale muselo to tak byť. Dobrovoľne by to nikdy neurobil.

***

Neskôr...

Drahocenný šperk zľahka skĺzol z prsta mladého muža. Dopadol na zem a ostal ležať na posteli. Vo veľkom zrkadle uvidel svoj odraz. Videl postavu mladého človeka s až priveľmi veľkým bruchom. Zdesene odhrnul prikrývku. Pocítil akýsi čudný pohyb vo svojom tele.

„Drahý, dúfam, že ti už nie je zle. Viem, že to pre teba nie je ľahké, ale potrebujem nových dedičov. Draco žije s Potterom a odomňa nič nechce. Okrem toho sa bojí takýchto vecí a Harry vraj ešte deti neplánuje a keď ich náhodou budú mať tak to vraj budú malí Potterovci,“ znechutene odvetil Lucius. Opatrne si sadol k svojmu manželovi a jemne ho chytil za ruku. V očiach sa mu po dlhej dobe odzrkadľovali city. Vedel, že s ním ostal len kvôli kúzlu, ale jeho chladná maska sa postupne roztápala. Tešil sa na svoje deti a naplno prežíval každú chvíľu so Siriusom. Nevšimol si, že výraz tváre milovaného muža sa úplne zmenil.


„Ako si dostal tie veci do mňa?“ zúrivo vyhŕkol jeho manžel. Zúfalo si rukou prechádzal po kedysi plochom bruchu.

„Súhlasil si predsa s použitím elixíru. Uvidíš, že to už nebude dlho trvať. Čoskoro prídu na svet. Už len pár dní a v nemocnici sa o to postarajú,“ chlácholivo ho objal. Nechcel, aby sa priveľmi rozčuľoval.

„Nie, to som teda vôbec nechcel. Ty podliak okamžite ma pusti!“

„Si veľmi napätý, len si pekne ľahni a ja sa o teba postarám,“ jemne ho hladkal a rukami blúdil po jeho tele. Sirius pocítil silné vzrušenie. Nemohol premôcť tie neodbytné myšlienky. Privrel oči, keď jeho penis obomkli horúce pery. Nedokázal sa vzdať rozkoše. Bolo to preňho také prirodzené, akoby naozaj patril do náručia toho muža.

Imelo, imelo - drabble

Zelené očí sa zdesene rozšírili. Mladý chlapec zúfalo hľadel na tú vec, ktorá opäť trčala zo stropu. Minulý rok ho tam takmer nahnali všetky spolužiačky. Tento rok sa však pred ním stál jeho najväčší nepriateľ. Obaja držali vysoko zdvihnuté prútiky.
„Zabijem ťa, Potter. Tentoraz nemáš kam ujsť,“ víťazoslávne zvolal Temný pán. Hadie nozdry sa zdesene rozšírili, keď sa nad nimi začali rozpínať súčasti toho zeleného tajomstva.
„Nie, to nemôžete. Pozrite nad nami je... A to znamená, že ma nesmiete zabiť. Musíte ma najprv pobozkať,“ rýchlo vyjednával Harry.
„Áno, Potter. Rád sa s tebou trochu pohrám. Vieš, že to mám tak rád,“ pevne ho uchopil za habit a pritiahol si vystrašeného chlapca do náručia. Ich pery sa spojili. Sladký bozk ich prinútil poriadne zastonať.

Len s tebou... SB/LM

Slash od 18 rokov!!!



Zvuky prichádzajúce z veľkej diaľky veľmi neochotne doľahli do uší mladého muža. Cítil vôňu spáleného jedla, mrazivý chlad sa ovíjal okolo tela ako jedovatý had. Bol nahý a ruky mal pripútané k posteli. Nohy mierne roztiahnuté a takisto kúzlom obmedzované. Pôsobil ako nejaká bezduchá socha. Bezmocne sebou trhol, akoby chcel vyskúšať silu tých hrozných pút. Zúrivo zavrčal akési nezrozumiteľné nadávky. Už dávno zabudol aké je to rozprávať, otvoriť ústa a dovoliť hlasivkám, aby sa rozkmitali.
Vycítil prítomnosť iného človeka. Zúfalo nasal vzduch, aby mohol vdýchnuť vôňu toho nového, nepoznaného prišelca. Bola to pomerne príjemná zmes niečoho živočíšneho, ale zároveň aj vzácneho. Šuchot akéhosi oblečenia zapojil do činnosti ďalší zmysel. Nejaké ruky uchopili prikrývku a stiahli ju trochu nižšie. Cítil ako ho objala nejaká ruka. Osoba, ktorá za ním prišla si pokojne ľahla do postele.

„Čo tu chceš? Vypadni,“ chrapľavý hlas znel oveľa mladšie ako predtým a bol o niečo menej poznačený bolesťou a útrapami.

„Mal by si byť milší k osobe, ktorá ťa priviedla z oblúka smrti, Buď rád, že si tu so mnou. Od dnešného dňa to bude tvoj domov a ty sa budeš správať ako môj manžel,“ majetnícky siahol na jeho telo, posunul ho, aby si mohol vychutnať pohľad na bezbranného muža, po ktorom nesmierne túžil. Opatrne rozviazal šatku, ktorou mal zakryté oči.
Sirius okamžite spoznal svojho dávneho nepriateľa. Hľadel do očí smrťožrútovi s dlhšími plavými vlasmi. Jeho nahé telo sa lesklo vo svetle sviečok. Stále bol veľmi príťažlivý, akoby ani roky nemohli poznamenať toho hrdého aristokrata.

„Oveľa radšej by som umrel ako znášať tie tvoje nechutnosti Malfoy. Nikdy ti nedovolím, aby si sa ma dotýkal!“ zúrivo začal sebou zmietať. Cítil ako sa v ňom prebúdza divokosť razeného zvieraťa.

„Nemáš na výber. Ty o tom nerozhoduješ. Patríš mne, pretože si to želám. Už nikdy mi nebude chýbať tvoja pozornosť. Si trochu mladší ako predtým a možno nám to pomôže dohnať zameškané. V oblúku sa všetko mení. Kým si bol vo vnútri začal si mladnúť. Musel som ťa odtiaľ rýchlo dostať, lebo by si úplne zmizol. Dnes nechcem počúvať žiadne zbytočné reči. Na všetko budeme mať dosť času neskôr. Teraz chcem teba,“ začal ho bozkávať. Pevne mu držal hlavu, aby sa nepokúsil vyslobodiť. Namočil si prsty v akejsi mazľavej hmote, ktorú mal prichystanú na posteli. Vkĺzol do mladého tela. Cítil mierny tlak, jeho partner sa odmietal uvoľniť, a preto cítil bolesť.

„Mne neunikneš,“ odtrhol sa od jeho pier a bozkami vytváral cestu až k bradavkám. Jemne ich sal a postupne sa snažil zlomiť odpor toho úžasného tela, ale to sa mu vôbec nedarilo. Sirius nebol ani trochu vzrušený, skôr zdesený a hrozne nervózny. Keby nebol priviazaný určite by sa začal brániť oveľa drastickejším spôsobom. Putá mu však nedovolili urobiť žiadny takýto manéver. Cítil ako sa oňho obtiera vzrušený penis jeho nepriateľa. Jeho ruka mu stále pôsobila muky.

„Ty si sa nikdy nemiloval s mužom, však?“ odpútaval pozornosť, aby si mohol poriadne ponatierať penis. Chcel si to užiť a nie prežívať bolesť.

„Predpokladám, že ty si sa už ponúkol všetkým. Dokonca aj tomu tvojmu pánovi,“ pohŕdavo dodal Sirius. Zúfalo zavrčal, keď v sebe pocítil nepriateľov penis. Zasúval sa pomaly a mučivo a vôbec mu to neprinášalo žiadne potešenie. Nechcel v očiach svojho partnera vidieť toľko nenávisti. Nikdy by sa nepriznal, že k nemu niečo cíti. Napriek tomu bol preňho dôležitý a chcel, aby si ich spoločné zážitky vychutnal. Mal iné predstavy o ich milovaní.
Spomenul si na rodinnú oslavu počas, ktorej mal možnosť vidieť svoj sen zblízka. Vedel, že sa bude musieť podrobiť tradícii a to jeho dušu navždy uzavrelo. Prestal považovať za dôležité city, ktoré sa nemohli naplniť. Nikdy nesmel svojej láske povedať pravdu. Vo svojich predstavách to prežíval oveľa intenzívnejšie, ale keď sa mali naplniť stával sa vo svojej podstate opäť neľútostným vrahom a riadil sa výlučne svojimi pudmi. Pevne ho uchopil a začal uspokojovať výlučne potreby svojho tela. Vzdychol, keď sa Sirius váhavo dotkol jeho pier. Chcel, aby ho rozviazal a bol preto ochotný trochu upustiť od svojich zásad. Uvoľnil sa a doprial mu na chvíľu pocit víťazstva. Z hrôzou si uvedomil, že jeho penis sa začína napínať od vzrušenia. Ochotná ruka ho okamžite uchopila.

„Lucius, dovoľ mi sa ťa dotýkať,“ prinútil sa vysloviť to prekliate meno.

REAL SLASH

POVIEDKA PRESUNUTÁ NA www.alternatyvnysvet.blogspot.com

Tak pár obrázkov, k tejto poviedke

Obsah: Thomas Medison je nútený odísť zo svojho domova. Rozhodne sa ísť za svojím spolužiakom a zároveň aj dobrým priateľom Joshom. Netuší, že Josh nie je len obyčajným študentom, ale aj mágom a pozná veci, o ktorých sa mu doteraz ani nesnívalo.Okrem toho zisťuje, že Tom v ňom nevidí len priateľa, ale aj niečo viac...

Ďalšia dôležitá postava. Takto by asi mal vyzerať Joshov nevlastný otec.

Získal prekliatie nesmrteľnosti, preto vždy vyzerá rovnako a nestarne.

Joshova príbuzná menom Brigitt. Tá sa tiež objaví až v budúcej časti.

Toto sa stane niekedy až v ďalších častiach. Tom sa bude musieť postarať o Joshovho syna Alexandra....

Prečo ťa nesmiem ľúbiť? (jednorázovka)

POZOR!!! Vôbec nezačínajte čítať, keď neznesiete žáner slash, non-con, rape...od 18 rokov!!! a tentoraz to nie je len obyčajné varovanie.



Muž s dlhšími tmavými vlasmi pomaly vzal do ruky brko. Atrament stekal po stole, ale on si to nevšímal. Hľadel na akýsi zvláštny lístok, ktorý bol zastrčený v domácej úlohe, ktorú odovzdal jeden z jeho študentov. Na kúsku akejsi lepkavej hmoty sa zachytil rukopis slečny,-ktorá- vždy-pozná-odpoveď. Pod jednoduchou otázkou sa črtalo odpoveď napísaná rukou Vyvoleného. Bola zrejme súčasťou nejakého dlhšieho formulára.

12. S kým by si sa chcel nežne milovať? Uveď meno osoby, podľa možnosti niekoho živého, nie vymyslenú postavu

Odpovedz pravdivo, neboj sa nikomu to neukážem, chcem ti len pomôcť, Harry. Musíš byť uprimný, aby som mala možnosť preskúmať tvoj problém.

Severus Snape. (ale ak to niekomu prezradíš, tak si ma neželaj!)

13. Akú činnosť by s touto osobou najradšej vykonával okrem tej, ktorá je uvedená v bode 12.?

Bozkávanie, objímanie, túlenie sa jeden k druhému a také bežné veci.


Potter a jeho kamaráti zas vymysleli nejakú novú hru. To si ešte odpyká, takto znevažovať moje meno. Pochybujem, žeby sa mu páčilo, keby som ho trochu vyskúšal. Zamračene papier oddelil od jeho práce. Považoval do za ďalší žart na svoj účet. Nemal vôbec chuť sa s tým zaoberať. Napriek tomu predstava nahého študenta nebola až taká nepríjemná.

Ten Potterov test sa mi ani neoplatí čítať. Ten chlapec nevie ani poriadne prečítať učebnicu. Nevie ani základné veci. Všetky prísady doplietol. Preškrtol takmer celú stránku a spôsobne napísal na vrch práce H.

Mrazivo sa uškrnul. Rád mu spôsoboval trápenia a tešil sa, že ho bude môcť na hodinách opäť podpichovať, postará sa, aby ten fagan trpel už len za to, že si dovolil narodiť sa ako syn ženy menom Lily. Nenávidel tie zelené oči, ale zároveň aj miloval. Boli predzvesťou jeho záhuby a slabosťou, ktorú sa snažil zakryť.

Znechutene odhodil pergamen. Zbežne prezrel aj prácu Ronalda Weasleyho. Podráždene nadvihol obočie a hodil na kopu, ktorá prináležala ľuďom so známkou hrozný.
Je vidieť, že odpisoval od našej školskej hviezdy. Inak sa nedá vysvetliť to desivé množstvo rôznych chýb a nedostatkov. Dokonca nevie ani inak sformulovať vetu. Je jasné, že sa pohádal s Grangerovou, lebo mu tentoraz nedala odpísať svoju prácu.

Zo sústredenia ho vyrušilo nesmelé zaklopanie. Zdvihol zrak od písomiek a vrhol nepriateľský pohľad na chlapca, ktorý sa odvážil vstúpiť do jeho kabinetu.


„Čo chcete, Potter?“ vyprskol rozhorčene. Chcel mu dať poriadne pocítiť, že neznesie žiadne zlomyseľné žarty.

„Pane, ja...“ pokúsil sa zachovať si chladnú hlavu, ale nevedel si spomenúť na žiadnu dobrú výhovorku, ktorá by ho dostala z tej hrozne situácie. Zistil, že s formulára chýba ten najdôležitejší kúsok, poriadne sa kvôli tomu pohádal so svojou kamarátkou, ale napokon pochopil, že sa zrejme kúsok odtrhol, keď mu Ron ukazoval akési nové kúzlo.

„Pokiaľ viem, dnes nemáte byť po škole. Môžem vedieť, čo vás ku mne privádza, Potter?“ posmešne si premeral svojho študenta.

„Moja domáca úloha...ja som si tam zabudol, niečo veľmi osobné, ale nie som si istý...“ musel to zo seba konečne dostať.

„Strhávam Chrambromilu 30 bodov, za ten zdrap papiera, po ktorý ste si prišli. Naozaj mi bolo potešením riešiť vaše citové výlevy. Už nikdy sa neodvažujte o mne písať také veci, lebo budete veľmi trpko ľutovať, že ste prišli na túto školu!“ prudko vstal zo stoličky. Pevne ho zdrapil za rameno. Chcel ho trochu postrašiť, aby si nemyslel, že vyviazne bez ujmy, ako sa to často stávalo v prípade jeho otca.

„To, čo som tam napísal je pravda. Nemáte žiadne právo kvôli tomu znižovať náš počet bodov,“ zelené oči si sklamane premerali rozčúleného profesora. Vyhľadal blízkosť tela staršieho muža a priam nežne ho pobozkal, roztúžene sa k nemu pritisol a snažil sa, aby ho pustil hlbšie dovnútra. Severus však nepovolil. Odtláčal od seba svojho študenta. Harry prudko spadol na zem a poriadne sa udrel. Do očí mu vyhŕkli slzy. On ho odmietol, nechcel prijať jeho láskanie...

„Nie, nebráňte sa. Chcete to a ja tiež,“ chcel objať svoju tajnú lásku. Rád by zotrel smútok z tej prísnej tváre a nahradil ho úsmevom.

„Mlčte, Potter a vypadnite!“ jeden zo zaváraninových pohárov sa rozbil a dopadol k jeho nohám.
Znamenie na jeho ruke vyslalo varovný signál. Nie. Temný pán musel prísť na to, ako prepojiť kozuby, ale prečo to urobil práve teraz, keď je tu so mnou to otravné chlapčisko.

Z krbu vystúpila vysoká postava, oblečená v čiernom plášti. Prudká bolesť v jazve úplne ochromila Vyvoleného. Nevládal zniesť taký silný tlak. Prútik mu vyletel z rúk. Zúfalo si pridržiaval čelo a na tvári sa mu zračil výraz totálneho zdesenia. Inštinktívne ustúpil.

„Výborne, Severus. Som rád, že si tu s naším mladým priateľom,“ oči Temného pána náhle potemneli. Zabodli sa do tej sladkej, nedotknutej postavy mladého chlapca. Zastavili sa na lákavých perách.

„Môj pane, ja...“ nemal ani potuchy ako sa dostať z tejto situácie. Začínal tušiť, že tentoraz to bude oveľa nepríjemnejšie stretnutie ako na cintoríne. Za meškanie si vyslúžil poriadny trest, musel sa nechať bozkávať všetkými smrťožrútmi, vrátane Červochvosta. Už len tá predstava v ňom vyvolávala hrôzu. Musel tie spomienky trochu upraviť vo svojej vlastnej hlave. Temný pán neverbálnym kúzlom zamkol dvere kabinetu, dvere sa nepriechodne uzavreli. Musím kontaktovať Dumbledora, ale ako veď odišiel na ministerstvo. Tam naňho nemám dosah.
„Vyzleč ho!“ rozkázal panovačne. Bol to jasný rozkaz adresovaný vernému smrťožrútovi.
Snape zdesene hľadel na vodcu smrťožrútov. Prútik si nechal na stole a nemohol k nemu dôjsť bez toho, aby na seba neupozornil. Potterov ležal ešte ďalej a takisto nebolo možné ho vziať bez ohrozenia života. Temný pán mal na hlave kapucňu a bol zahalený do tmavého habitu. Tvár mu nebolo vidieť, ale napriek tomu Severus vnímal istú zmenu, v jeho správaní.
Harry zúfalo podišiel k dverám a začal na ne zúrivo búchať. Bolo to zbytočné, kúzlo bolo zabezpečené tak, aby cez ne neprenikli ani zvuky. Nebránil by sa, keby bol s profesorom osamote, ale rozhodne nechcel, aby ho pritom videl Temný pán.
„Severus, niečo som ti prikázal a chcem, aby si to splnil!“ výhražne zasyčal Voldemort.
„Áno, pane,“ rezignovane odvetil profesor elixírov. Pomaly podišiel k chlapcovi a odtiahol ho od dverí. V jeho očiach videl namiesto strachu vzdor a ešte niečo iné, nie presne definovateľné.
Chcel to mať čo najskôr za sebou. Opatrne stiahol zo zmietajúceho sa chlapca habit. Spodné nohavice, topánky a ponožky mu nechal.
„Pokračuj, náš sladký chlapec musí byť úplne nahý a vyzleč sa aj ty, aby sme sa zbytočne nedržiavali,“ Temný pán si zložil kapucňu a stiahol si habit. Nevyzeral ako had, mal ľudskú podobu, prislúchajúci jeho minulosti a Tomovi Riddlovi, tejto podoby sa už dávno vzdal, nenávidel ju a odmietal, ale chcel byť silnejší a mladší, aby mohol ľudí zmiasť. Preto pomocou tej najtemnejšej čiernej mágie prinavrátil svojmu telu jeho starú podobu. Nebolo možné vytvoriť si nejakú inú, musel použiť niečo, čo bolo zakódované v jeho génoch, inak to nešlo a on sa s tým musel zmieriť. Jeho vztýčený penis jasne naznačoval túžbu. Chcel ich oboch a veľmi rýchlo.
Profesor elixírov sa dosť neochotne obnažil. Bolo to dosť obtiažne vzhľadom na to, že sa pritom snažil udržať svojho študenta.
„Prosím nie, takto...“
„Upokojte sa, Potter, niečo vymyslím,“ nenápadne pošepkal Harrymu. Tým ho chcel len upokojiť, samozrejme nemal ani potuchy, akoby sa mohli zbaviť Temného pána. Aj keby mohol dosiahnuť na prútik bolo by to preňho veľmi nebezpečné. Narušila by sa celá jeho dlhoročná práca. Už by nemali informácie o útokoch... Musel dokonale zvážiť svoje možnosti. Napokon dosť neochotne stiahol Harrymu, aj posledné zvyšky oblečenia.
„Bozkávaj ho, Severus. Povedz mu, že ho miluješ, on to potrebuje. Viem, že o tebe sníva,“ Temný pán mal naďalej úplnú kontrolu nad celou situáciou.
„Nie, môj pane. Ja nikoho nemilujem a obzvlášť nie tohto Potterovho fagana,“ podráždene ho pritiahol k sebe. Začal dosť rozpačito skúmať pery mladého chlapca. Robil to veľmi jemne a opatrne. Harry ho od seba odtláčal. Takto to rozhodne nechcel. Hrozne ho urazili slová jeho profesora. Chcel, aby boli spolu a naozaj s ním chcel zdieľať všetko, ale potreboval viac než nejaké vynútené bozky v prítomnosti svojho nepriateľa.
„Drž ho pevnejšie, nech sa trochu uvoľní,“ Temný pán pomaly objal chlapca zozadu. Predtým použil ďalšie kúzlo, ktoré bránilo Severusovi opustiť danú pozíciu. Nebol si istý, či by s tým súhlasil. Považoval ho za dosť konzervatívneho.
Majetnícky hladil tú úžasnú pokožku. Pomaly sa dostal až k pevnému zadočku. Rukami skúmal to ukryté miesto. Perami postupoval po krku a pleciach. Cítil ako sa jeho obeť trasie.
Dovolil profesorovi, aby trochu rozdráždil jeho telo, ale nechcel čakať príliš dlho.
„Len sa oňho pekne, postaraj, môj Severus,“ pritisol sa bližšie k chlapcovi a nasmeroval svoj penis do citlivého miesta. Chcel, aby Potter trpel, ale pre istotu otvor trochu pripravil, aby náhodou nemal problémy s preniknutím. Tentoraz nechcel veľa krvi, zaujímal ho len pôžitok.
„Nie,“ zdesene zajačal Harry. Z hrdla mu vyšiel akýsi bolestný vzlyk. Cítil v sebe Temného pána a to mu spôsobilo tie najhoršie muky. Nechcel, aby sa to stalo. Zdesene hľadel na Severusa. Pevne ho objal okolo krku a nechal sa hladiť a bozkávať. Do očí mu mimovoľne vyhŕkli slzy bolesti.
Profesor uchopil jeho penis a začal ho jemne spracovávať. Chcel mu trochu uľahčiť situáciu.
„Pokojne, Harry. Uvoľni sa a užívaj si. Bude to tak lepšie. Klamal som ti, takisto po tebe túžim a postarám sa o teba,“ tlmene sa mu prihováral. Vedel, že Temný pán ho nebude vnímať aspoň nie v tejto chvíli.
„Nie, ja vám už neverím,“ tlmene odvetil chlapec. Slzy mu začali nekontrolovateľne tiecť po lícach. Nehanbil sa za to, aspoň nie v tejto chvíli. Okolo kabinetu možno chodili jeho spolužiaci, ale nikto nemal ani tušenia, čo sa odohráva vo vnútri, za zavretými dverami.
„Áno, Potter. Tak to má byť,“ temný pán sa prudko pohyboval v jeho vnútri. Užíval si každú sekundu. Páčilo sa mu to, nechcel ho pustiť za žiadnu cenu. Divoké pohyby v ňom vyvolávali slasť.
„Nenávidím vás a jedného dňa zomriete mojou rukou!“ neochvejne vyhlásil Harry.
„Nie, maličký. Ty budeš môj milenec a nič proti mne nespravíš. Uvidíš aké to bude nádherné, keď mi budeš patriť, ty a Severus budete stále spolu, nikto vás už nerozdelí,“ silnejšie prirazil a vzápätí pocítil ako zmes túžby do Harryho tela. Chvíľu ostal úplne nehybný, provokoval svojho mladého protivníka. Potom znenazdajky vykĺzol z jeho tela. Harry bolestne zastonal, keby sa neopieral o Severusa určite by sa mu podlomili kolená. Zaklopanie na dvere pôsobilo ako dosť priaznivé vyrušenie.
„Myslím, že pohodlná posteľ v mojom sídle bude oveľa bezpečnejšia. Ideme do môjho sídla a to okamžite,“ Voldemort okamžite vzal do náručia Harryho, odtrhol ho od profesora. Perami sa prisal na jeho bradavky, začal dráždiť tie citlivé miesta. Postupne ich skúmal. Nevšímal si chlapcove protesty krik. Potom sa prisal na jeho pery a donútil ho pootvoriť ústa.
„Poď, Severus. Chcem aj teba, ale nie tu... Náš maličký je akýsi netrpezlivý...nemôžem sa vás dvoch nasýtiť...“
Potterovi budeme musieť určite upraviť pamäť. Radšej nech na to zabudne. Ešte chvíľu musím vydržať.. trochu ho zdržím ale ako...Snape pristúpil k temnému čarodejníkovi. Buchot na dvere neustával mal pocit, že sa tam niečo deje. Temný pán sa vrátil do plameňov spolu so svojím zajatcom. Začínal mať plné zuby toho zlepšováka, ktorý umožňoval aby hop-šup práškom mohli cestovať aj viacerí naraz. Nemal žiadnu inú možnosť. Musel ísť za nimi. Nemohol nechať vyvoleného osamote z Temným pánom.
Stihol zazrieť vydesenú Minervu McGonaqallovú. Podarilo sa jej prekonať kúzlo a mala možnosť vidieť jeho nahý zadok, predtým než sa stratil v plameňoch.
Všetci traja sa ocitli v dosť pochmúrne zariadenej miestnosti. Nábytok bol mimoriadne luxusný, ale pôsobil dosť smutným a temným dojmom. Veľká posteľ z čierno- zelenými obliečkami bola dominantným kusom nábytku v celej izbe. Zatiahnuté záclony neprepúšťali svetlo. Magické sviečky dotvárali tajomnú atmosféru.
Temný pán zložil svoje sladké bremeno na posteľ. Odhrnul prikrývku a ľahol si k svojmu novému milencovi. Harry sa zdesene stiahol do klbka a odtiahol sa od neho.
„Nemaj obavy, o chvíľu si budeme zas pekne užívať. Neodvažuj sa ma odmietať. Dokážem ti, že aj ja som veľkodušný a milosrdný,“ pritisol chlapca k posteli, roztiahol mu nohy a jeho ústa pohltili penis. Skúsenými ťahmi ho donútil vzdych a zvíjať sa od potláčanej slasti. Potom ho nechal trochu vydýchnuť. Absorboval jeho túžbu a pevne ho objal. Omámene hľadel na nahého profesora, ktorý ešte stále stál pri posteli. Uvoľnil zovretie a slastne si prešiel rukou po úzkych perách.
„No tak nestoj tam, teraz chcem teba,“ pán stiahol na posteľ aj Severusa. Mal silu, ktorú mu dodávala čierna mágia, ani Severus proti nemu nič nezmohol. Preskúmal celé jeho telo, pritom neustále zapájal do hry aj Harryho, aj keď chlapec očividne nemal záujem.
„Nie, pane,“ zdesene vydýchol Snape, keď sa ho zmocnil ten známy pocit. Pánov penis bez problémov vnikol do jeho tela. Temný pán zároveň schmatol aj jeho pulzujúci orgán. Systematicky ho dráždil až kým nezačal reagovať na jeho drsné láskanie. Začal mu vychádzať v ústrety. Nebránil sa tomu až tak ako Harry. Skôr myslel na prežitie. Temný pán blažene privrel oči. Nemohol sa nabažiť svojho smrťožrúta. Severusove vzdychy, boli preňho slastnou ozvenou, ktorá ho nútila prežívať tú najväčšiu rozkoš. Temný pán sa prestával chovať agresívne, doprial mu trochu jemnejšie zaobchádzanie. Dokonca ho bozkával a láskal spôsobom, ktorý sa mu začínal páčiť. Harry príšerne zbledol. Začínal sa mu obracať žalúdok.
„Vedel som, že ma nesklameš, môj najvernejší,“ láskavo prešiel po doškriabanej hrudi svojho smrťožrúta a teraz už aj milenca.
„Vezmi si Harryho, viem, že to potrebuje,“ navrhol chladne. Natiahol sa za mladším chlapcom, ale nepodarilo sa mu ho zdvihnúť.
„Dnes by to nebolo vhodné. Nie je zvyknutý, môže mu to spôsobiť zranenia a to by nebolo dobré,“ rýchlo si vymyslel výhovorku. Nechcel ešte viac chlapcovi uškodiť. Stačilo mu, že bol znechutený svojimi vlastnými reakciami.
„Nie, Severus. To mi neprekáža, vezmeš si ho teraz a hneď, aby sa tým spečatilo naše vzájomné spojenie. Okrem toho ty sa už do školy nevrátiš. Budeš učiť Harryho, aby nezanedbal mágiu. Obaja budete pri mne a poslúžite mi, vždy keď budem mať chuť, “ pevne uchopil chlapca a obrátil ho k sebe.
„Nikdy nebudem robiť to, čo chcete!“ pohŕdavo zvrieskol Harry. Pozbieral všetky svoje sily a silno udrel svojho nového pána rovno do tváre.
„Toto si ku mne dovoľovať nebudeš! Máš šťastie, že nedopustím, aby sa ťa dotkol niekto iný, okrem Severusa, lebo inak by som ťa nechal mojím služobníkom,“ tak prudko ním zatriasol až mu spadli okuliare. Hrubo ho obrátil na chrbát a autoritatívne zopakoval rozkaz. Snape dosť neochotne poslúchol. Vedel, že ak by to odmietol urobiť Temný pán by si našiel oveľa efektívnejší trest. Snažil sa mu neublížiť a rýchlo to skončiť.
Temný pán ich celý čas pozoroval a nedal mu ani najmenšiu možnosť, aby mu mohol niečo povedať.
„Tak som si istý, že si sa už poučil a budeš poslušný,“ posmešne zatiahol Pán Zla.
Harry si musel ľahnúť k nemu a nechať sa objať oboma mužmi. Od únavy sa mu zatvárali oči a cítil sa hrozne. Napriek tomu nemohol prestať ľúbiť Severusa a chcel, aby sa časom medzi nimi vyvinul seriózny vzťah.

3. kapitola Pochybnosti

Ty si pil ? Vzchop sa konečne. Nechcem, aby mne tu ležali celý deň,“ vyjachtala som zdesene. Veľmi dobre som vedela, čo dokáže spôsobiť alkohol. Vždy, keď si otec vypil úplne strácal akékoľvek zábrany. Vždy vykrikoval, že mu chýba poriadna žena. Celý deň som sa musela potichu plaziť po dome, aby som ho náhodou niečím nenahnevala. Horšie však bolo, že keď mal takúto „povznesenú náladu“ dával mi bozky na líce a chcel, aby som sedela na jeho kolenách. Vždy som sa pritom cítila hrozne. Morfin sa zabával na tom, ako ma otec naháňal po celej chatrči, lebo som mu nechcela dať bozk na dobrú noc. Nemohla som sa k nemu správať takýmto spôsobom. Nikdy som sa necítila, ako jeho dcéra. Mala som skôr funkciu slúžky, ktorá musí na slovo poslúchať pána. Nič nemohlo vymazať úrážky a hrubé zaobchádzanie.
„Nemysli si, že som túto polohu zaujal dobrovoľne. Tie staré handry, ktoré nosíš už dávno patria do múzea,“ posmešne poznamenal Tom. Opäť sa mu podlomili kolená. Oprel sa o mňa, akoby hľadal nejaký záchytný bod. Zatlačil ma hlbšie do blata.
„Tak zo mňa už konečne zlez !“ skríkla som podráždene. Telo poznačené rannajším výpraskom ma poriadne bolelo. Morfin porozbíjal polovicu porcelánových šálok, vina však ako vždy padla na mňa.
„Tak ľahko to nepôjde. Zrejme mám zlomenú nohu. Príšerne to bolí,“ zazrela som kus kosti, ktorý zrejme prerazil kožu.
„Pomôžem ti, nemusíš sa báť,“ napriek tomu, že sa ku mne nesprával slušne, neželala som si, aby zbytočne trpel.
Sústredene som privrela oči. Pomaly som v duchu opakovala slová nejakého zaklínadla. Otec a brat sa domnievali, že zatiaľ nemám žiadnu čarovnú moc. Moje sily však mierne vzrástli. Dokázala som pohybovať predmetmi a ovládať niektoré zvieratá, hady sa ku mne občas pritúlili a niečo mi šepkali.
Nemienila som však dopustiť, aby to zistili. Mysleli si, že som úplne bezmocná.To mi dávalo možnosť načerpať dostatok síl. Počas ich neprítomnosti som prečítala pár zaujímavých kníh. Vedela som, že nebudem schopná postaviť sa proti vôli dospelého čarodejníka, jedného dňa však príde môj čas. Slizolinov medailón mal moc, o ktorej otec nič netušil. Dal mi možnosť vykonávať drobné kúzla aj bez prútika. Nie vždy som však mala dostatok síl. Niektoré kliatby som sa bála vysloviť. Jednoduché liečebné kúzlo som však poznala veľmi dobre, pomáhalo mi prežiť roky plné utrpenia.
„Vylieč sa,“ zašepkala som po parselsky. Kosť sa náhle vrátila na správne miesto.
„Ako si to urobila ?“ znepokojene zašepkal Tom. Keď rukou prešiel po nohe nenašiel ani stopu po nejakej zlomenine. Jemne mi pomohol vstať.
„Ďakujem ti,“ odvetil pokojne. Prekvapilo ma, keď mu z vrecka vypadol prútik. Niečo také som neočakávala.
„Ty nie si, Riddle. Tak kto si ?“ zúrivo som sotila späť do blata. Zlosť mi dala dodala silu. Ten prútik nepochybne patril čarodejníkovi. Riddle bol mukel. Vždy som to vedela a nepochybovala som o tom.
„Netáraj, Merope. Samozrejme, že som to ja. Nespoznávaš ma. Tú vec som náhodou našiel na zemi. Nechápem, prečo robíš taký rozruch kvôli nejakej palici. Si bláznivá rovnako ako tvoj otec,“ podišiel ku mne a ma nežne pobozkal na čelo. To ma úplne zmiatlo. Rýchlo som vyliezla von z plytkej jamy a rozbehla som sa preč. Bol to on alebo nie ? Čo si mám o tom myslieť ?

2. kapitola (Ne)priateľ

Nová kapitolka je trochu kratšia,lebo ma akosi opúšťa inšpirácia....Pokiaľ si to prečítate, nezabudnite písat komentíky, aby som vedela či sa vám to páči....
„No tak, nespi,“ šepkala som mu do ucha. Blízkosť cudzieho človeka ma znervózňovala. Srde mu bilo trochu rýchlejšie a boľavá noha mierne opuchla. Keď konečne otvoril oči, zatvári sa zhnusene, akoby spadol do kopy hnoja. Nikdy sa so mnou nechcel hrať, aj keď som túžila po priateľstve s ním. Bolo by to krásne, keby ma chránil a staral sa o mňa... Vedela som však, že niečo také sa nikdy nestane. Chvíľu som dovolila spánku, aby ma ovládal. Nebolo to až také zlé počúvať spev vtákov a dovoliť snom, aby vyčarili úsmev na mojej tvári. Spali sme v akomsi nedobrovoľnom objatí. Vnímala som tlkot Tomovho srdca. Pôsobil na mňa ako tá najsladšia uspávanka.
„Merope,neopováž sa niekomu povedať, že si ma stretla v takomto stave,“ nie príliš jemný dotyk ma nedobrovoľne vytrhol zo sveta snov.
Vedela som, že chce vstať. Niečo mu v tom však bránilo. Nedokázal udržať rovnováhu.
„Ty si pil ? Vzchop sa konečne."

1. Prekvapenie menom Tom Riddle

ešte stále utorok...
„Zomriem veľmi mladá a ty si po mňa prídeš, vezmeš ma za ruku...“ túžila som objať ten kúsok skaly,ktorý nás oddeľoval. Otcov prísny pohľad ma však prinútil dôstojne stáť pri hrobe. Nepriniesol jej kvety. Ja som to tiež nemohla urobiť. Na tvári mi pristála pomerne silná facka. Otcove hrubé prsty ostali otlačené na mojej pokožke. Nezachvela som sa a neodvážila som sa viac vyroniť ani slzu. Rukou som opatrne siahla na medailón, ktorý som musela nosiť na krku. Buď silná,Merope. Prestane to bolieť, uvidíš. Šepkal mi akýsi vnútorný hlas. Poslúchla som svoje inštinkty.
„Čo to trepeš, ty hlúpe dievčisko ? Budeš žiť kvôli zachovaniu rodu. Nezabúdaj, že sme potomkami Salazara Slizolina. V našich žilách koluje jeho krv. Jedného dňa budeš matkou potomka nášho rodu. Samozrejme ,oveľa viac sa spolieham na teba,Morfin,“ obrátil svoju pozornosť na môjho brata a jemne ho pohladil po vlasoch. Znechutene som odstúpila čo najďalej od nich. Nerozumela som významu tých slov.
„Zachovanie rodu ? Čo to znamená, otec ?“ odvážila som sa spýtať.
Starší muž sa mierne uškrnul. Jeho tvár nadobudla nezvyčajne sústredený výraz. Trochu sa striasol, keď priložil ruku na moje brucho. Nechcela som, aby zistil, že pod tričkom skrývam pár koláčikov.
„Jedného dňa budeš mať dieťa, ktoré bude rásť v tvojom tele. To je všetko, čo zatiaľ potrebuješ vedieť,“ odsunul ju tak rýchlo, akoby ho niečo popálilo. V jeho očiach sa opäť zjavil chlad a pohŕdanie.
„Morfin mi doma ukáže, ako si nacvičil čítanie. Potomok Gauntonovcov nesmie koktat, keď drží v ruke knihu. Niečo také si môžu dovoliť jedine muklovia. Ty sa mi radšej do večera strať z očí,Merope. Nechcem, aby si nás vyrušovala,“ objal môjho brata okolo pliec a ťahal ho smerom k veľkej bráne. Nevadilo mi, že ma nechali samú. Bola som schopná túlať sa po Little Hangeltone aj bez ich dozoru. Keď sa mi stratili z očí, znepokojene som si pošúchala líce. Vykročila som po úzkej cestičke, ktorá oddeľovala od seba jednotlivé hroby. Preliezla som cez dievu v plote. Nerobilo mi problém prestrčiť svoju chudučkú postavu pomedzi priečky. Musela som dávať pozor,aby oblečenie ostalo v celku. Ak by som roztrhala moje jediné šaty, otec by ma určite poriadne zmlátil.
Vykročila som po hrboľatej lesnej cestičke. Pichľavé kamene občas spôsobili škrabanec na mojich bosích nohách. Otec mi nekúpil nové topánky, aj keď som ho o to prosila. Zrejme to nepovažoval za dôležité.
„Je tu niekto ?“ za mojích chrbtom zaznel príjemný hlas. Nejaký chlapec tackavým krokom zamieril rovno ku mne. Nohu mal skrútenú vo zvláštnom uhle. Draho vyzerajúce šaty pôsobili neupravene, akoby ho práve niekto vyváľal v blate. Napriek tomu bol veľmi pekný. Aspoň to o ňom všetci tvrdili. Bol to môj sused. Tom Riddle, jediné dieťa pochádzajúce z tej bohatej rodiny. Závidela som mu aj vzduch, ktorý dýchal. Vlastne by som si to s ním rada vymenila... Túžila som po hračkách, pozornosť a dobrom jedle. To však ostalo len mojim nenaplneným snom. Ostalo mi len pár popučených koláčikov.
„Ahoj, Tom, opäť ťa zmlátil Parks ?“ podpichla som ho. Vedela som, že sa často dostáva do sporu so starostovým synom. Tí dvaja sa večne hádali.
„Teba to nemusí zaujímať, žobráčka,“ privrel oči počas ďalšieho návalu bolesti. Nohy sa mu podlomili. Nechtiac ma zhodil do kríkov. Napuchnuté líce mi trochu doškriabali konáre. Spadli sme do nejakej nepríjemne pôsobiacej diery.
Pocítila som na sebe ťažobu jeho tela. Horšie však bolo, že stratil vedomie. Srdce mu začalo biť pomalšie, akoby práve zaspal. Nevládala som ho zo seba odsunúť.
„Tom, ja nie som vankúš ! Vstávaj !“ pokúšala som sa ním poriadne zatiasť.

Ten najkrajší darček

Varovanie: slash


Veková hranica : od 18 rokov !!!

Pár: Draco/Harry
Poznámka: Voldemort je v tejto jednorázovke už porazený, ale smrťožrúti nie.

Tentoraz to bude naozaj len jednorázovka J))
Obsah: Draco chce získať svoju tajnú lásku, na uskutočnenie svojich cieľov dokáže použiť aj dômyselnú lesť. Na začiatku to na slash- nevyzerá, ale napokon to bude slash!!!

Pozoroval ho. Neustále sledoval toho chlapca, ktorý mu neľútostne ukradol srdce. Pociťoval túžbu sedieť pri ňom, smiať sa spolu s ním a zdieľať každú voľnú chvíľu v jeho prítomnosti. Zúfalo hľadel do svojho taniera, neveriacky obracal v rukách kúsky dobrého jedla.

Otec ma donútil, aby som k nim vstúpil. Dostal som sa do riadnej kaše. Nenávidím ho tak veľmi ako chcem teba. Môj Harry. Dnes ťa musím konečne mať vo svojom objatí. Urobím všetko preto, aby som prežil aspoň jedinú noc šťastia. Ľúbim ťa, môj úžasný...

Zasnene hľadel na objekt svojich najtajnejších citov. Na tvári však nasadil pohŕdavý úškľabok. Nechcel, aby niekto vedel, že prežíva hotové muky, kvôli láske k tomu chlapcovi. Otec by mu to nikdy nedovolil.

Aspoň do tej doby, kým nebude mať dieťa a neuzavrie legitímne manželstvo. Potom si podľa jeho slov môže robiť, čo sa mu len zachce, ale manželku nesmie nikdy formálne opustiť. Inak sa môže rozlúčiť zo svojím menom a postavením bohatého dediča.

Takmer sa zadusil kúskom mäsa, keď si k jeho vysnívanému chlapcovi sadla Ginny Weasleyová. Prinútil sa upriamiť pozornosť na svoju večeru, ale nebolo to vôbec ľahké. Usmievala sa na Harryho a napokon ho aj pobozkala.

Nie. Prestaň. Jeho pery patria mne. On je celý len a len môj. V rukách pevne zvieral prútik. Tak veľmi si prial zbaviť sa tejto neželanej konkurencie.

„No konečne to vám teda trvalo!“ Hermiona si rozhodne neodpustila drobné podpichnutie. Vedela, že už sa veľmi dlho medzi nimi schyľuje k niečomu hlbšiemu.

„Nebuď si taká istá, či im to vôbec dovolím. Moja sestra by nemala tak skoro no-veď-viete-čo,“ zamračene si ich premeriaval.

„Ron, prosím ťa,“ zapišťala Ginny. Hrozne očervenela, keď na sebe pocítila pohľady viacerých spolužiakov. Počas celého zvyšku večera sa bezstarostne zhovárali. Ron pôsobil stále dosť nahnevane, ale postupne sa spamätával z tej dobrej správy.

Počas celej večere sa v ňom búrili protichodné emócie. Keď videl ako Harry hladí a bozkáva svoju priateľku, mal pocit, že príde o rozum. Nevládal predstierať, že sa ho to vôbec netýka. Keď nenápadne položil ruku na jej koleno, ledva potlačil záchvev bolesti.

Harry, nie! Už ma netráp. Ako veľmi ma mučíš. Prečo mi musíš spôsobovať trápenie.

Prudko vstala a zamieril k stolu, pri ktorom sedeli Chrambromilčania. Crabbe a Goyle ho okamžite nasledovali. Prišiel čas uskutočniť plán, ktorý mu mal poskytnúť aspoň trochu šťastia.

„Náš slávny, Potter má konečne priateľku. Snáď nechceš, aby ti všetci gratulovali. Aspoň sa presvedčíme či ho máš funkčného,“ zlovestne poznamenal Draco.
Harry poriadne očervenel a rozpačito sklonil hlavu. Ako rád, by Malfoyovi povedal niečo na svoju obranu, ale v tej chvíli to vôbec nebolo vhodné.

„Vypadni, Malfoy,“ zúrivo zavrčal Ron.

„Ty radšej nevrav nič, Weasley. S Grangerovou ste si ešte vôbec nič neužili. Možnože pri Lavender si bol úspešnejší,“ nenápadne vzal ryšavý vlas, ktorý mala Ginny na šatách a zamieril k východu.
Nenápadne si premeral chlapca-ktorý-prežil.

***
Na druhý deň ráno našiel Harry pri dverách vedúcich zo spálne lístok. S úsmevom prechádzal po riadkoch, ktoré ho napĺňali vzrušením.

Môj najdrahší Harry,

Chcem, aby sme sa šli spolu prejsť. Máme si toho veľa povedať. Okrem toho ťa chcem bozkávať, túžim hladiť každú časť tvojho tela. Už viac nechcem žiť bez teba bez tvojho úsmevu a krásnych očí, ktoré sú inšpiráciou mojich snov.
Zajtra chcem celý deň stráviť s tebou, bez dozoru môjho vystrašeného brata. Milujem ťa a chcem, aby si mi tiež dokázal svoju náklonnosť. Chcem ťa vidieť nahého, môcť skúmať každú čiastočku tvojho tela.

Hrozne sa hanbím. Nemohla som ti to povedať osobne. Pri stole bolo toľko veľa ľudí a ešte aj ten nevychovaný Malfoy stále provokoval. Tento list ber ako pozvanie vychádzajúce z hĺbky môjho srdca.

O desiatej sa stretneme pred Deravým kotlíkom. Zbav sa Rona a Hermiony.

S láskou tvoja milovaná

Ginny
Harry rozrušene pobiehal po izbe. Neustále sa prezliekal, každého sa pýtal, či dobre vyzerá a napokon bez akéhokoľvek vysvetlenia utiekol zo spálne.

Pred deravým kotlíkom naňho čakala Ginny. Okamžite ho objala a pobozkala. Takým zvláštnym spôsobom, akoby to ani nebola ona. Dokonca pootvorila ústa a žiadali si naliehavejší bozk. Pritisla sa k nemu celým telom a rukou ho bez váhania pohládzala.

„Ginny, dúfam, že som ťa nenechal dlho čakať,“ na malú chvíľu sa od nej odtrhol. Cítil teplo jej tela a vnímal vzrušenie, ktoré z nej vyžarovalo. Začínal pochybovať o správnosti svojho konania. Niečo mu naznačovalo, žeby mal byť veľmi ostražitý.

„Nie, Harry prichádzaš práve včas. Pôjdeme spolu nakupovať a neskôr sa zastavíme pri škriekajúcej búde. Ukážem ti jedno prekrásne miesto,“ ťahala ho za ruku. Spoločne prechádzali po obchodoch. Pritískali sa k sebe a debatovali na rozličné témy. Obaja sa cítili veľmi uvoľnene. Ginny sa k nemu túlila a takmer ho nepustila ani na záchod. Tak veľmi chcela byť s ním. Harry čoskoro zabudol na svoje obavy. Spoločne prešli všetky obchody, naháňali sa, vzájomne sa kŕmili sladkosťami a napokon sa bezstarostne zvalili do trávy.

„Ľúbim ťa,“ spokojne jej pošepol Harry. Nevinný bozk smerujúci na pery bol prijatý s rovnakým nadšením ako predtým. Netušil, že v ňom dokáže prebudiť takú silnú túžbu. Neustále myslel na jej list.

Ginny ho zaviedla do jednej z tajných jaskýň za dedinou. Starostlivo zapečatila vchod kúzlami, aby ich nikto nevyrušoval.

„Vyzleč, sa drahý,“ rozprestrela teplú deku na zem. Bola zabezpečená kúzlami, tak aby zohrievala svojich majiteľov.

„Ginny, ja neviem, asi by sme nemali,“ nervózne vyjachtal Harry.

„To je nezmysel,“ začala ho pomaly vyzliekať. Šepkala mu sladké slová lásky a nenápadne zovrela v rukách jeho penis. Láskavo ho masírovala a napokon docielila, aby sa v jej rukách zväčšil do patričných rozmerov.
Harry sa podriadil tlaku jej rúk a pomaly si ľahol a slastne zastonal, keď ho vzala do úst. Jemne ho bozkávala, jej vlhké pery ho privádzali do vytrženia. Chcel ju mať pri sebe čo najbližšie. Cítil, že čoskoro prežije niečo neskutočne nádherné, ale zároveň aj zakázané a nebezpečné. Práve sa chystal ju pohladiť, keď si uvedomil istú zvláštnu skutočnosť. Ryšavé vlasy náhle nadobudli zlatistú farbu a skrátili sa. Namiesto svojej priateľky začínal rozoznávať črty mladého príslušníka rodu Malfoyovcov. Zdesene rozšíril zreničky. Do tela mu prúdila slasť, ale jeho penis mal nanešťastie v ústach chlapec.

Nie jeho priateľka ako chlapec, ktorého nenávidí. Chcel niečo urobiť, ale v danom okamihu, by to nebolo vôbec rozumné. Draco ho pritisol bližšie k zemi. Vychutnal si každú kvapku jeho túžby. Harry len zdesene ležal na mieste a triasol sa. Vôbec mu to nepripadalo vtipné. Keď doznela slasť a Draco „vyslobodil“ jeho penis, zúfalo sa zahalil do prikrývky. Nedokázal uveriť tomu, čo sa práve stalo. Jeho prútik ležal na druhom konci miestnosti, bol bezbranný a zbavený oblečenia.

„Ty...ty... odporný...“ nenachádzal správny výraz, ktorý by vystihoval hanbu a poníženie, ktoré cítil. Celý sa chvel.

„Nezahaľuj sa. Nie, chcem ťa vidieť. Chcem sa ťa dotýkať. Dovoľ mi to!“ Draco ho opatrne pohladil po vlasoch a jemne ho vzal do náručia. Pomaly strhával prikrývku a zasypával ho bozkami. Harry sa urputne bránil. Pokúšal sa ho kopnúť, ale nepodarilo sa mu to. Draco ho dráždivo pohladil na vnútornej strane stehien a jemne bozkával jeho nahé telo.

„Prestaň!“ skríkol Harry. Nechcel, aby sa ho dotýkal. Začínal ho považovať za blázna.

„Si krásny a taký sladký, nemôžem od teba žiadať trochu pozornosti. Nebráň sa tomu, láska,“ vrhol sa na jeho pery a snažil sa ho pomaly priviesť k ďalším rozkošiam. Harry reagoval čoraz horšie.

Zúrivo sa zmietal a chcel sa spod neho dostať. Nedovolil Dracovi, aby ho poriadne pripravil. Nemal ani možnosť niečo také urobiť. Harry sa pokúšal vyslobodiť, poriadne ho udrel do tváre a naďalej poriadne vystrájal.

„Láska dovoľ mi, aby som ťa na to pripravil. Nebuď taký vzdorovitý,“ pokúšal sa ho presvedčiť.

„Nie, zlez zo mňa. Malfoy, neblázni! To snáď nemyslíš vážne. Ja to nechcem. Ak ma nepustíš, budeš mať problémy,“ zreval od odporu, keď pocítil na zadku ruky svojho nepriateľa. Draco sa ho zúfalo snažil udržať.

Dokonca použil kúzla, aby mu zabránil vstať. Musel mať nohy od seba a nedokázal sa vyslobodiť. To kúzlo si veľmi dlho precvičoval. Harry nemal žiadnu nádej na záchranu.

„Chcem ťa mať pre seba, Potter. Ty nebudeš chodiť s Ginny ani s žiadnym iným dievčaťom. Práve preto som ťa sem zobral, aby sme boli spolu. Chcem len teba,“ nedbal na jeho krik, bol hluchý voči akýmkoľvek výhradám. Tak veľmi túžil po svojej láske.

„Hnusíš sa mi! Dosť!“ zhrozene zavrčal Harry. Cítil ako niečo preniká do jeho napätého tela. Vykríkol od bolesti a zhnusenia.

Draco mal v očiach slzy. Začínal chápať, že nikdy nebude mať svoju lásku. Harry ho odmietal, nechcel sa ho ani dotknúť. Dokonca prestal byť vzrušený. On bol rozhodnutý ho za to potrestať. Srdce mu krvácalo.

Cítil, že už nikdy nedokáže nikoho milovať. Len svojho Harryho. Prisal sa na jeho pery a prenikol hlbšie do toho úžasného tela. Harry sa prudko vzopäl a pohrýzol ho. Draco bolestne zastonal a donútil ho zlízať tých pár kvapiek krvi. Vôbec sa kvôli tomu nehneval.

„Prosím ťa, uvoľni sa, drahý,“ neodvážil sa v ňom ani pohnúť, kým bol tak hrozne napätý.

„Toho sa nedočkáš!“ zreval Harry. Zelené oči tvrdohlavo odmietali poslušnosť. Draco sa ledva zdržiaval. Bolo to príliš krásne byť tak tesne spojený so svojou láskou. Začal sa venovať každučkej čiastočke jeho tela. Chcel v ňom opäť vyvolať túžbu, ale vôbec sa mu to nedarilo.

Harry sa od neho zo všetkých síl odťahoval. Ochutnával telo svojho milovaného. Pevne zovrel jeho penis a výhražne mu zašepkal do ucha: „Si v mojej moci, nemáš na výber,“ Draco sa úplne prestal ovládať.

Nevnímal jeho krik ani bolesť, ktorú mu spôsoboval. Zmocnil sa svojho miláčika a konečne naplnil všetky svoje túžby. Donútil ho, aby sa prispôsobil jeho potrebám. Musel ho bozkávať a dotýkať sa ho. Po dosiahnutí svojich cieľov vykĺzol zo svojho milenca. Ostal ležať na ňom. Bol unavený a oči sa mu pomaly zatvárali. Na prikrývke zbadal krvavé fľaky. To ho okamžite prebralo.

„Veľmi to bolelo? Prepáč, ja som nechcel. To spoločne napravíme,“ chlácholivo ho objal. Konečne mal možnosť vytiahnuť masť. Okrem toho poznal spoľahlivé kúzlo. Okamžite zacelil ranu a pre istotu poriadne ponatieral ubolené miesto. Musel svojho milovaného zviazať, aby sa to mu nebránil.

„Daj tie svoje špinavé ruky preč!“ chladne poznamenal Harry.

„Nechcel som ti ublížiť. Len som ťa chcel urobiť šťastným. Viem, že ma takisto potrebuješ. Prosím, neodmietaj ma. Dám ti všetko,“ kľakol si na kolená pred svojou láskou. Nebol zvyknutý prosiť, ale tentoraz to považoval za vhodné riešenie.

„Nechaj ma odísť. Nikomu nič nepoviem, ale o tebe už nechcem ani počuť. Nikdy v živote sa už ku mne nepribližuj,“ podráždene zavrčal Harry. Nevšímal si utrápený výraz na tvári svojho spolužiaka.

„Nič si necítil? Ty si nevieš predstaviť, ako veľmi chcem, aby sme spolu chodili. Potrebujem tvoju oporu a lásku. Inak to nevydržím. Neznesiem otcove nezmyselné požiadavky,“ v kútiku duše dúfal, že ho pochopí a pomôže mu. Vedel, že zlyhal. Nemal sa nechať uniesť svojimi pocitmi.

„Cítil som odpor a zhnusenie nad tým, ako si dokážeš vymýšľať. Chcel si ma ponížiť a podarilo sa ti to!“ šokovane vyprskol Harry. Zmĺkol, keď ho do hrude zasiahlo zaklínadlo. Nebolo to smrteľné, ale napriek toho ho to poriadne omráčilo.

„Budeš ma ľúbiť. Utečieme spolu a budeme spoločne zdieľať každý okamih. Trochu ti pozmením výzor a spútam tvoje spomienky. Budeš patriť len mne,“ vzal do náručia milovaného. Poriadne ho poobliekal a zahladil všetky stopy. Ani jeden z nich sa na Rokfort nevrátil.

Akékoľvek pátranie bolo zbytočné. Harry žil s Dracom, lebo netušil, že ovládol jeho spomienky. Jeho milenec bol k nemu vždy pozorný a priateľský. Spoločne pracovali a napokon si obaja vybudovali sľubnú kariéru. Nikto netušil, že pod zdanlivo nudnými a bezvýznamnými priezviskami sa skrývajú bývalý študenti z Rokfortu.

Obaja sa natoľko zmenili, že nebolo možné ich nájsť ani spoznať. Draco dbal na to, aby Harry neprišiel do styku zo svojimi spomienkami. Nikto však nemôže predvídať účinky mágie.

„Spomenul som si na nejaké dievča s ryšavými vlasmi. Kedysi sme boli spolu... som si istý...“ ležal na gauči a práve oddychoval po výrazne dlhej nočnej službe. Mal na starosti pátracie akcie spojené so smrťožrútmi.

„Netráp sa hlúposťami, miláčik. Si veľmi unavený. Radšej ťa odnesiem do postele. Tá zranená noha ti spôsobuje problémy. Nemal si chodiť do práce,“ nežne ho pobozkal na pery. Už sa neodvážil urobiť niečo proti jeho vôli.

Harryho spomienky však prelomili kúzla a postupne sa dostávali na povrch. Začínal si uvedomovať, že s Dracom nikdy neodišiel dobrovoľne.

„Si veľmi bledý. Je ti zle? Mám niekoho zavolať?“ ustarostene ho kolísal v náručí.

„Nie, Draco, som v poriadku. Poďme radšej spať. Možno som ešte naozaj nemal vstávať. Ľúbim ťa,“ nedokázal sa naňho hnevať kvôli minulosti. Zamiloval sa do svojho únoscu a to už nedokázal vziať späť. Zlé spomienky nemohli z jeho srdca vytrhnúť lásku. On preňho mnohokrát riskoval. Staral sa oňho, keď bol zranený a bojoval aj proti svojmu otcovi len, aby ho ochránil. Práve preto sa rozhodol, že ho konečne obdarí svojou priazňou. Zbaví ho strachu z možného odchodu.

„Na všetko si spomínam, ale napriek tomu ťa nemôžem nenávidieť. Si môj život. Už si dávno zaplatil za tú záležitosť. Nemusíš sa báť. Neopustím ťa,“ pevne ho objal a nechal sa odniesť do postele.

„Ešte raz sa ti chcem ospravedlniť. Správal som sa ako tyran,“ Draco ho chlácholivo pobozkal na čelo. Vedel, že ich už nič nedokáže rozdeliť. Možno len smrť...a jej studený dych.
koniec

Denník Merope Gauntovej úvod

Život jedného zdalivo obyčajného dievčaťa....
12. 02. utorok
Matkin hrob vo mne vždy vzbudzuje nepríjemné pocity. Nerada navštevujem to miesto plné milosrdného spánku...
"Mami, prečo nemôžeme byť spolu," nežne som pohladila vyblednutý obrázok. Jej tvár na ňom nevidieť. Nedokázala som rozoznať ani jedinú črtu. Okrem vlasov, ktoré sú zrejme rovnaké ako tie moje. Nikdy som sa nedozvedela čo sa s ňou stalo. Otec a brat to prísne taja, akoby išlo o nejaký ťažký zločin. Ich ústa ostávajú navždy zamknuté.
"Merope, okamžite si utri tie slzy !" nejaká mužská ruka ma silno postrčila bližšie k popraskanému náhrobnému kameňu. Drstnosť toho dotyku ma takmer prikovala k zemi.
Otec a brat vôbec nerozumejú mojím pocitom. Ani jednému z nich mama nechýba. Otec ju nemiloval. To mi vždy bolo jasné. Nedokázal v sebe nájsť ani kúsok citu. Vraví, že sa na ňu podobám a to ma istým spôsobom upokojuje. Mám osem rokov a volám sa Merope Gauntová...Môj príbeh práve začína....

10. kapitola Jedna z možností

Slash od 18 rokov!!!
Pôvodne kapitola ešte nemala byť. Našla som si však trochu času, aby som ju sem pridala :) Príjemné čítanie. Bez komentu ani krok .))))))))
„Harry, snáď nechceš, aby som ti musel spôsobiť bolesť. Nemám dostatok trpezlivosti, aby som znášal tvoje vrtochy. Chcem ťa, “ bledé prsty pomaly zovreli nepoddajné vlasy.. Ich prísaha ho jeho telo, aby sa mu vo všetkom podriadilo. Naviedol ho na miesto, kde ho najviac potreboval. Zacítil príjemné šteklenie hrubého koberca. Z hrdla mladého muža sa vydral prekvapený povzdych. Neočakával, že jeho čeľustne napriek odporu povolia. Vlhké ústa nedobrovoľného milenca ho okamžite zaujali.
„Neponáhľaj sa...vychutnaj si ma, nezabúdaj dýchať,“ zastretým hlasom poznamenal Voldemort. Užíval si zdesený výraz na mladíkovej tvári. Bol plný strachu a obáv. Nie, čo to robím ? Ja sa vôbec nemôžem brániť. Nie, dosť ja to... Nedokázal ovládnuť ani vlastný jazyk. Zaplavila ho horúčava. Napriek tomu, že žalúdok sa neznesiteľne skrúcal nemohol prestať. Prestaň ! To predsa nemôžeš. Je to tvoj nepriateľ... Napriek týmto argumentom mu však spôsobovalo zvláštne uspokojenie počuť tlmené vzdychy a vidieť ten zvláštny výraz v tvári temného pána. Po prvý raz pôsobil ako obyčajný človek, ktorý má svoje slabosti. Po chvíle jeho ústa zaplnil dosiaľ nepoznaný pocit. Mazľavá tekutina mu stekala aj po brade. Nevládal to všetko prehltnúť. Po chvíli ho Voldemort omilostil tým, že sa od neho odtiahol. Obaja chvíľu ležali vedľa seba a spamätávali sa z toho náhleho spojenia.
„Výborne Harry,“ chrapľavo poznamenal Temný pán. Vôbec ho neprekvapilo, že stratil vedomie. Stále bol nesmierne zoslabnutý. Opatrne zdvihol chlapca. Nemal chuť na nejaké zbytočné vyrušovanie zo strany smrťorútov. Otvoril dvere vedúce do svojej spálne. Nikto zo smrťožrútov nemohol vojsť do tejto miestnosti. Bola chránená akousi priestorovou zábranou, ktorá nevpustila dnu žiadne nepovolané osoby. Vedel, že smrťožrútom bude chvíľu trvať, kým si uvedomia, aké je jeho postavenie v sídle temnoty. Pre istotu nemienil nechávať Harryho samého v nejakej oddelenej izbe. Takisto ho znepokojil Dumbledore. Odkiaľ vzal také schopnosti ? Ako mohol prežiť, keď ho videl mŕtveho ? Kam sa podel riaditeľ školy a prečo sa rozhodli urobiť takúto výmenu ? Tie otázky mu neustále kolovali v mysli. Potreboval poznať odpovede.
„Možno ťa chceli využiť, aby odpútali pozornosť. Túžba po inej bytosti je predsa slabosť. Ja som nikdy nebol závislý od vôle iných. Počas týchto nekonečných dní som však šalel od zlosti, že ťa nemôžem mať. Čo to so mnou urobili ? “ pohľadom sa vpíjal do nahého tela, po ktorom tak veľmi túžil. Nenásytne ho pritisol k sebe. Chlapec sebou prudko trhol a zdesene si pošúchal oči. Voldemort opäť použil nejaké kúzlo. Pocítil vo svojom vnútri zvláštne teplo. Prineskoro si uvedomil ich opätovné spojenie. Zúfalo stiahol svaly a pokúšal sa ho odsotiť. Opäť sa však musel vzdať. Telo mu vypovedalo poslušnosť. Nemohol urobiť nič na svoju obranu...
„Chcem zomrieť, nechaj ma,“ zašepkal Harry. Znepokojene odvrátil hlavu. Nechcel sa naňho dívať. V očiach pocítil nepríjemné pálenie. „Ty si nebudeš klásť podmienky. Urobíš pre mňa všetko bez odvrávania,“ pripomenul mu chladne. Na dverách sa zjavili prúžky modrého svetla. Bol to jasný náznak, že s ním chce niekto hovoriť. Voldemort si spokojne užíval ich vzájomné spojenie. Harry sa upokojil až, keď ho Temný pán nechal odpočívať v izbe. Vyčaroval nejaké jedlo a prikázal mu, aby sa poriadne najedol.
„Ak budeš niečo potrebovať stačí, keď ma v myšlienkach zavoláš,“ potichu poznamenal Temný pán. Zo skrine vybral čistý habit a odhodlane vyšiel von. Toho sa nedočkáš, Tom. Nikdy ťa k sebe dobrovoľne neprivolám. Rýchlo zliezol z postele. S námahou v sebe potlačil spomienky na všetko, čo sa v nej odohrávalo. Jeho pohľad upútala polica s knihami.
Boli pekne usporiadané vedľa seba a zrejme obsahovali všelijaké užitočné kúzla. Uľavilo sa mu, keď ostal sám. Nepotreboval vidieť vyškerené tváre smrťožrútov ani počúvať zvláštne vyznania z úst Temného pána. S roztrasenou rukou si odštipol kúsok z chleba. Nemal veľkú chuť do jedla po tom, čo všetko musel urobiť. Keď si spomenul na to, čo držal v ústach predtým žalúdok sa mu obrátil naruby akoby ho Teta Petúnia donútila zjesť presolenú praženicu. Márne hľadal nejaký vhodný odev.
Nechcel si obliecť niečo čo patrilo Voldemortovi. Bolo mu však jasné, že zrejme nemá na výber, pokiaľ nechce ostať nahý. To rozhodne nepovažoval za dobrý nápad. Odhodlane pristúpil ku skrini. Čierne habity poukladané na vešiaku ho vôbec nelákali. Takisto ani pár zelených s hadím emblémom. Napokon si však zvolil jeden z klasických čiernych. Bol však poriadne dlhý a rukávy mu takisto nesedeli. Prekvapilo ho však, že habit sa okamžite prispôsobil k jeho veľkosti. Absolútne ignoroval nepríjemné pocity slabosti a rýchlo pristúpil k oknu. Takmer sa zamotal do hrubej záclony, ktorá ledva prepúšťala vzduch. Podarilo sa mu otvoriť okno. Okolo celej impozantnej stavby sa týčila plocha. Z vody sa vystrčilo rozožraté telo. Začul nepríjemné cvaknutie zubov. Stihol zazrieť bledú ženskú tvár. Vo vode plávali nepríjemne pôsobiace telá... Inferiovia, to snáď, nie... Harry zdesene ustúpil.
Okamžite pochopil, prečo sa Voldemort neunúval začarovať okná. Asi ťažko by sa niekto opovážil skrížiť im cestu. Nechcem ho ďalej znášať blízko seba... Musím trochu riskovať. Možno to nebude bolieť, možno ma nechajú na pokoji. Opatrne vysúkal svoje telo von. Nohy mu voľne viseli vo vzduchu a rukami sa podopieral o okenný rám. Harry, neboj sa. My ti neublížime. Nenávidíme ho rovnako ako ty. Zabil nás, a navždy zabránil našim telám dosiahnuť pokoj. Pomôžeme ti... Hlas tej ženy znel tak spokojne a priateľsky. Hmm tak to je koniec kapitoly. Skočí Harry alebo nie ? Môžete pokojne hádať .)

9. kapitola Silencio

Slash od 18 rokov!!!

„Áno, Riddle. Som ochotný urobiť čokoľvek, aby si zmizol z tohto sveta,“ zaujal bojové postavenie. Nemienil nechať Temného pána uniknúť. Z prútika vytrysklo mocné zaklínadlo. Červenkastá žiara sa lenivo dotkla štítu. Ostal úplne neporušený.

„To meno nikdy viac nevyslovíte. Avada kedavra,“ bez váhania švihol prútikom. Zelený záblesk sa blížil k obeti. Muž sa sklátil na zem a ostal ležať s doširoka otvorenými očami. Mŕtve ticho zaplavilo celé okolie.

„Takto skončí každý, kto sa pokúsi zasahovať do našich záležitostí. Ako si mohol myslieť, že ma dokáže poraziť ? Mágia nebola nikdy jeho silnou stránkou,“ chladne odvetil Voldemort. Rýchlo zrušil štít a bez štipky súcitu obišiel mŕtveho muža. Pevne schmatol Harryho. Napriek tomu, že bol v šoku začal sa okamžite brániť. Pokúsil sa vytrhnúť z dusivého zovretia bledých prstov.

„Daj tie ruky preč, ty vrah. Chcem ostať v škole ! “ znechutene vyprskol tmavovlasý chlapec. Dúfal, že niekto začuje jeho hlas. Nemienil pristúpiť na jeho hru. Nechcel byť zábavkou, ktorú si vždy vezme, keď na ňu dostane chuť. Pokúsil sa kopnúť ho. Nohy mu však náhle zmeraveli.

Voldemort majetnícky prešiel rukou po obnaženom stehne. Harry si počas toho zmätku nestihol obliecť nohavice. Našťastie mal však dostatok času, aby si navliekol spodné prádlo. Takmer sa prepadol od hanby, keď ho takto nepripraveného a roztúženého prichytil brat rokfortského riaditeľa. Nechápal, prečo sa tí dvaja vymenili.

„Vyženiem ti z hlavy všetok vzdor. Silencio,“ zasyčal Voldemort. Nemienil ho mučiť. Nechcel oberať o sily chlapca, ktorý skôr potreboval láskavú starostlivosť. Vycítil, že je poriadne zoslabnutý. Mohol kedykoľvek opäť skolabovať. V jeho náručí nadobudol trochu stratených síl. Myseľ sa mu zaplnila spomienkami na nepríjemné záchvaty bolesti, ktoré ho prenasledovali...

Hermiona je tehotná. Kvôli mne sa dostala do problémov. Nesmiem mu dovoliť, aby ma opäť oddelil od priateľov. Potrebujú moju pomoc. Prekvapilo ho, keď za jeho chrbtom zaznel silné zasyčanie. Zdesene vypúlil oči, keď si všimol, že na miest mŕtveho tela ostalo len prázdne miesto posiate akýmisi červenými kryštálikmi.

„Ten starý blázon to nejakým spôsobom prežil. Nerozumiem tomu. Bude lepšie, keď odtiaľto okamžite odídeme. Lucius nás neskôr dobehne,“ rýchlo prekročil hranicu školského areálu. Harry sa zúrivo zmietal a pokúšal sa ho udrieť.

Stratil trpezlivosť a vyslal naňho aj znehybňujúce zaklínadlo. Nemienil strácať čas zbytočným naťahovaním. Nechcel ho fyzicky poškodiť. Chcel, aby bol schopný uspokojiť všetky jeho potreby.

„Priprav sa, Harry,“ mrazivo odvetil Voldemort. Pevnejšie ho chytil, aby sa mu náhodou nevyšmykol.

Zelenooký chlapec mal opäť nepríjemný pocit, akoby ho náhle napchali do nejakej úzkej rúrky. Nevládal dýchať. Chcel, aby to skončilo. Premiestňovanie nikdy nepatrilo k jeho obľúbeným činnostiam. Zároveň sa však desil chvíle, keď bude ďaleko od miesta, kde sa cítil bezpečne.

Zjavili sa uprostred nejakej pochmúrne pôsobiacej sály. Hadie ornamenty pokrývali takmer celý strop. Smrťožrúti stáli v pevne zomknutom kruhu. Okamžite obklopili svojho pána. Na tvárach mali natiahnuté masky, kapucne dokonale zakrývali dychtivé tváre.

„Upozorňujem vás, že Potter je len môj. Nikto z vás sa k nemu nesmie priblížiť. Okamžitá smrť čaká každého, kto by sa odvážil siahnuť na tohto chlapca. Dnes v noci vás čaká pár útokov na významné miesta v Londýne, choďte sa pripraviť. Keď sa vráti, Lucius, odkážte mu, že večer sa mu budem venovať,“ červené oči putovali po tvárach uväznených v maskách. Smrťožrúti rýchlo klesli na kolená a patrične sa rozlúčili zo svojim pánom.

„Zruším tie kúzla, ale keď budeš robiť problémy potrestám ťa,“ pomaly zložil Harryho na zem.

Keď sa Harry opäť vládal pohnúť, zdesene sa odsunul, čo najďalej od Voldemorta. Lačný výraz, ktorým si ho prezeral sa mu vôbec nepozdával. Odev, ktorý mal na sebe mu vôbec nepripadal primeraný. Opatrne vstal a urobil pár nesmelých krokov. Temný pán vyčaroval akúsi zábranu, do ktorej vložil prútik. Nikto iný okrem neho nemohol do nej siahnuť. Nechcel, aby mu prútik bránil sústrediť sa len na svojho neposlušného priateľa.

„Všetko čo sme spolu robili sa ti páčilo. To nemôžeš poprieť, Harry. Chcem, aby si so mnou spolupracoval. Dám ti domov, ktorý tak veľmi potrebuješ,“ mienil s ním jednať celkom pokojne. Nechcel mu spôsobovať zbytočný stres.

„Mýliš sa. Nevolil som ti, aby si... Ty si ma začaroval, nechcel som to...“ zdesene bľabotal Harry.

„Dokážem ti, že nepotrebujem mágiu, aby som v tebe vzbudil záujem,“ bez akýchkoľvek okolkov ho donútil ľahnúť si na huňatý koberec, ktorý pokrýval dosť veľkú plochu pri kozube. Vedel, že by mal dopriať čas, aby si zvykol na novú situáciu. Nemohol však potlačiť túžbu po tom mladom tele. Nevadilo mu, že Harry poriadne vystrája a kričí. Ani to, že ho začal nazývať nie príliš lichotivými menami. Mienil dokončiť to, čo v Rokforte začal. Jazykom vnikol do Harryho úst donútil ho odpovedať na čoraz naliehavejšie bozky. Mávnutím prútika ich zbavil nepotrebného oblečenia.
„Chcem, aby si sa mi venoval a nemienim to viac opakovať. Uvidíš, že sa ti to nakoniec zapáči.“
„Nie, to neurobím,“ zachrapčal Harry. Zúrivo zaboril nechty do bledého chrbta. Musel uznať, že mladý Voldemort je neskutočne príťažlivý. Napriek tomu mu nemienil vyhovieť.
„Robíš veľkú chybu,“ zašepkal rozčúlene. Nie nepovažoval za vhodnú odpoveď.
„Ty sa mýliš, keď si myslíš, že ma ovládneš,“ pridusene odvrkol

3. kapitola Hra

Do 18 rokov neprístupné!!!

Napriek tomu vnímala pohyb penisu vo vnútri svojho tela. Pridusený vzlyk sa vydral zo zmeravených úst. Pociťovala na sebe váhu pánovho tela. Vnímala jeho dych a bozky, ktoré sa jej vôbec nepáčili. Spôsob, akým na ňu siahal, považovala za dosť barbarský. Nenachádzala v ňom ani náznak akejkoľvek nehy. Šokovane hľadela na človeka, ktorý mal v sebe tak málo ľudskosti. Pripomínal oživenú sochu, chladnú a studenú ako ľad.

Chcela mu spôsobiť rovnakú bolesť, akú on spôsoboval jej, ale nebola si istá, či vôbec dokáže niečo pocítiť. Nemienila s ním spolupracovať. Len meravo ležala na mieste a nesnažila sa vôbec pohnúť. Myseľ zamerala na spomienky, ktoré jej dodávali silu.

„Takto teda nie, nemysli si, že ma budeš ignorovať. Poznám všetkých tvojich priateľov, dokonca aj Remusa, viem, že ho odviedli do nemocnice, mám tam svojich ľudí a môžu ho zabiť, ak si to budem priať,“ pohŕdavo zasyčal Voldemort. Červené oči nadobudli obzvlášť desivý odtieň. Rozhodne sa mu nepáčilo mať v posteli takmer nehybnú bábiku.

Nepocítil takmer žiadnu rozkoš, mal pocit, akoby sa ani vôbec nemilovali. Nespokojne z nej vykĺzol. Chcel, aby to vyzeralo úplne inak a bol ochotný zlomiť jej odpor za každú cenu, aj keby sa mal uchýliť k mučeniu. Poznal však aj jednoduchšie spôsoby, nechcel, aby bola priveľmi unavená. Bol zvyknutý si užívať všetky radosti života.

„Ste netvor,“ podráždene vyhŕkla mladá žena. Vedela, že by bol schopný to urobiť. Nechcela, aby niekto ublížil jedinému mužovi, ktorého milovala. Už dlhšiu dobu mali všetci podozrenia, že úmrtia v nemocnici sú nejakým spôsobom spojené zo smrťožrútmi. Ona to vedela a bolo jej jasné, aký osud by čakal Remusa.

Znechutene sa k nemu pritisla. Perami začala objavovať zákutia jeho tela. Pomaly sa presunula k penisu. Jemne ho oblizla a venovala tomu miestu pár nežných bozkov.

Opatrne ho vzala do úst, dráždila ho, jemne sala a pritom myslela, na iného muža. Cítila ako sa v ňom opäť prebúdza vzrušenie. Predstavovala si, že je s tým, ktorého naozaj milovala. Na tele cítila dotyky, ktoré v nej začali vyvolávať príjemné pocity.

Prestala sa mu venovať, keď pocítila, že sa mu to páči a blíži sa vyvrcholenie. Nechcela, aby musela niečo z toho prehltnúť. Temný pán vyriekol akési nezrozumiteľné slová v parselčine, zúrivo ju obrátil späť na chrbát.

„Ty malá potvora,“ chcel ju potrestať, kvôli tomu, že mu opäť odoprela rozkoš, ale ona ho pevne objala, dovolila mu, pobozkať ju. Pootvorila ústa, aby bozk mohol patrične prehĺbiť. Pomaly roztiahla nohy, jeho penis do nej napokon veľmi ochotne prenikol...

Srdce a telo túžilo po iných dotykoch... Myslela na muža, ktorý bol ochotný obetovať čokoľvek, len aby bola šťastná. Dokonca odmietal jej návrhy kvôli obavám týkajúcim sa jeho choroby. Pár sĺz stieklo po bledých lícach. Odmietala príjemné pocity, ktoré pohlcovali akékoľvek výčitky svedomia.

Tentoraz však poriadne spolupracovala a pán bol s ňou spokojný. Dráždil jej bradavky, bozkával ju živočíšnym spôsobom, ktorý u oberal o zdravý rozum. Zmietala sa medzi odporom a túžbou po ďalších zážitkoch. Keď sa od seba konečne odtrhli naplno si uvedomila desivú realitu.

„Ja...čo ak budem tehotná?“ nervózne sebou trhla.

„Nie som si istý, či v tomto stave dokážem mať deti. Ak by sa to náhodou stalo, nebude mi to prekážať,“ unavene odvetil temný pán. Vyslovil akési neznáme kúzlo. Zrejme na svoju ochranu, keby sa náhodou rozhodla zabiť ho v spánku. Obrátil sa na druhý bok a o pár minút spokojne zaspal.

„Čo som to urobila?“ zdesene si pritisla kolená k telu. Cítila sa hrozne, akoby práve urobila tú najhoršiu chybu vo svojom živote. Chcela vyjsť z postele, ale nemohla to urobiť. Niečo jej v tom bránilo.

Do miestnosti vstúpil muž s dlhšími vlasmi a mierne zakriveným nosom. Mal doniesť nejaké elixíry svojmu pánovi. Potreboval ich, aby si zachoval dobrú kondíciu, ale mali dosť veľa nežiaducich účinkov. Vôbec nezávidel ľuďom, ktorí s ním museli tráviť celé dni.

„Severus, prosím ťa, pomôž mi dostať sa odtiaľto!“

2. kapitola Milenka

Táto poviedka už dlhšiu dobu ostávala nedokončená, ale chcem sa jej opäť venovať. Práve preto sem pridávam ďalšiu kapitolu.
Zvyšujem vekovú hranicu tejto poviedky, teraz budem prístupná od 18 rokov
Hlavné postavy: Lord Voldemort/ Tonksová


Zabije ma. Určite so mnou skoncuje. Alebo som už mŕtva? Vôbec nerozumiem, ako som mohla ostať v tejto podobe? To predsa... nemá žiadnu logiku. Nikto predsa nemôže opustiť telo bez toho, aby nebol nútení prejsť na druhú stranu.

Podvedome od neho ustúpila. Nechcela s ním ostať. Stále mala v rukách prútik, ale bolo rozumné zaútočiť na najmocnejšieho čarodejníka? Chladne zvažovala svoje možnosti. Boli tak blízko seba, že mala možnosť cítiť každý nádych svojho nepriateľa. Vždy si myslela, že vlastne ani nežije a nemá zvyčajné ľudské požiadavky.

„Mohla by si sa konečne pohnúť? Máme čas len do večera. Potom sa musím postarať o mojich smrťožrútov,“ zatlačil ju do nejakej izby, ktorá sa jej vôbec nepozdávala. Bez okolkov zabuchol za sebou dvere a pre istotu ich uzavrel prútikom.

Remus mal pravdu. Ja tomu nedokážem uveriť. On naozaj chce... myslela som, že už asi nemôže...

Zlé tušenie sa okamžite potvrdilo. Temný pán si bez okolkov zobliekol habit. Pomaly ho zo seba stiahol. Odhalil svoje nahé telo. Napriek tomu, že len prednedávnom sa opäť zrodil nepôsobil vôbec zanedbane. Telesná konštrukcia nezodpovedala jeho veku. Tonsková zdesene hľadela na jasný dôkaz, že temný pán je ešte stále mužom ako každý iný. Dívala sa na penis, ktorý nadobúdal pomerne zaujímavé rozmery.

„Ja predsa...to nie!“ zdesene sa stiahla k stene. Rukou nahmatala nejaké dvere a okamžite ich otvorila. Dostal sa do luxusne zariadenej kúpeľne. Okamžite zahasprovala dvere a zúfalo klesla na dlážku. Magický zámok sa tesne uzavrel.

„Čo sa to s tebou dnes stalo? Najprv si utiekla a teraz sa tváriš, akoby sme nikdy neboli spolu,“ oči temného pána začínali nadobúdať zlovestný červený odtieň.

„Nechajte ma na pokoji. Ja nie som tá, za ktorú ma považujete,“ zúfalo sa schúlila do klbka. Nechcela, ani pomyslieť na nejaký fyzický kontakt s tou bytosťou.
„Každý ma musí rešpektovať. Nikto sa so mnou nebude zahrávať ani ty. Prestaň s tými hlúposťami. Nebudem viac počúvať tie nezmysli. Veľmi dobre viem, kto si. Je mi to úplne jasné,“ dvere sa náhle oddelili od pántov a opreli sa o vaňu.

„Nie, nepribližujte sa ku mne,“ zdesene zakvílila.

„Nebudeš mi rozkazovať!“ pomaly ju zdvihol a pevne pritisol k sebe. Venoval jej bozky, ktoré boli pomerne nepríjemné vzhľadom na to, že vôbec nechcela, aby sa jej dotýkal. Snažila sa mu vyšmyknúť, ale vôbec sa jej to nedarilo. Prútik ostal spadnutý na zemi, nemohla ho zdvihnúť. Podarilo sa mu vyzliecť ju, napriek tomu, že sa vytrvalo bránila.

„Ja patrím k aurorom!“ vyštekla rozčúlene. Poriadne zaborila nechty do jeho
chrbta. Nechcela, aby k niečomu došlo radšej bola ochotná zomrieť.

„To mi je viac než jasné. Myslíš, že som hneď nevedel s kým mám tu česť,“ účelovo sa jej dotýkal. Chcel, aby začala nejakým spôsobom reagovať. Odmietanie mu nerobilo žiadny problém.

„Viem, že si jedna z nich. Moja milenka bola len prázdnou nádobou, kedysi som zničil jej myseľ, lebo sa mi nepáčilo, že ma zradila a pripojila sa k mojim nepriateľom. Odvtedy z nej bola len takáto bezmocná hračka...Už ma to prestalo baviť. To, čo sa stalo nebolo náhodou. Vedel som, že raz ju niekto nahradí bez toho, aby som sa musel zriecť jej tela a ten deň naozaj prišiel,“ vrátil sa do izby a spolu s ňou a položil ju na posteľ. Spôsobovalo mu radosť trápiť prívrženca dobrých síl. Hlavne pokiaľ šlo o ženu, ktorá proti nemu bojovala a chcela si vziať vlkolaka.

Naďalej sebou zmietala, ale postupne strácala silu. Pevne ju schmatol za ruky. Venoval sa jej telo a tým pomaly zabezpečoval svoj prístup k nej.

„Nie, nechajte ma!“ zúrivo kričala.

„Dnes nechceš byť rozumná tak dobre, ako myslíš,“ nevládal už viac čakať. Roztiahol jej nohy a bez varovania prenikol do zakázaného zákutia.
Keď vstúpil do intímnej časti jej tela, stále cítil jej odpor. Bola úplne vyvedená z miery. Dokonca sa snažila nejakým spôsobom zabrániť tomu, aby mohol pokračovať.

Temný pán si vychutnával ich spojenie a jej tiché hrozby, ktoré mu zneli v ušiach. Mal ju vo svojej moci a to mu stačilo. Nepotreboval nič viac. Tonksová zavrela oči a prestala mu venovať pozornosť. Odpútala svoju myseľ od tela. Bolo to súčasťou výcviku a dokonale to zvládla. Prestala cítiť.

1. stretnutie s temným pánom 1. časť

„Snape, Červochvost, môžete mi vysvetliť, čo tu robíte ? Nedovolil som vám opustiť sídlo,“ mrazivý hlas zaznel celkom blízko pri nich. Dlhé bledé prsty pevne držali prútik.
„Môj pane, ona nám zas utiekla. Asi sa o vás bála,“ znepokojene vyjachtal Červochvost. Znepokojene cúval pred svojím pánom. Obával sa trestu.
Tonksová sa snažila zachovať si chladnú hlavu. Nebolo to však vôbec ľahké. Všade okolo nich boli smrťožrúti. Hrozne sa bála, že Remus na seba upúta pozornosť. Prítomnosť temného pána v nej vzbudzovala strach.
Žiadny výcvik ju nemohol pripraviť na takúto zložitú situáciu. Uvedomovala si blízkosť smrti. Zelený záblesk mohol kedykoľvek ukončiť krehký, ľudský život.
„Poď ku mne,“ chladne jej prikázal najobávanejší čarodejník. Tonksová ostala zarazene stáť. Uvedomila si, že hra skončila. Chcela nadobudnúť svoju normálnu podobu. Smrti mienila čeliť vo svojej vlastnej podobe. Vôbec to však nešlo. Nedokázala sa zmeniť späť. Vôbec tomu nerozumela.
„Môj pane, na zemi je nejaké telo,“ chladne poznamenal Snape. Svetlo z prútika dopadlo na skrútenú ženskú postavu. Tonsková prekvapene zalapala po dychu. Na zemi zazrela ženu s fialovými vlasmi. Viečka mala pevne privreté. Spoznávala svoju zvyčajnú podobu. Telo, ktoré jej patrilo. Ja som sa zmýlila. Tá kliatba nezasiahla to dievča, ale mňa. To nie je pravda. Som Tonksová. Keď je moje telo mŕtve, prečo ešte stále vnímam ? Dokonca to vyzerá tak, že som v úplne inom tele. Dokonca už nemám ani svoje schopnosti. Nie, to nie. Remus ma nespozná...Ako sa to stalo ? Čo to znamená ? Zdesene si rukou prikryla ústa. Spomienky v jej mysli boli príliš zmätené. To, čo považovala za úplnú istotu bolo zrazu nenávratne preč. Vôbec tomu nerozumela. Zdesene sebou trhla, keď pocítila, že ju niekto majetnícky pritiahol k sebe.
„Moje príkazy by si mala poslúchnuť ihneď,“ blízko ucha začula hlas Temného pána. Bojovala s túžbou vyšmyknúť sa z jeho zovretia. Vôbec sa jej to nepozdávalo.
„Ja nie som...“ pokúsila sa namietnuť. Už jej nezáležalo na tom, čo s ňou bude.
„Vrátime sa späť do sídla. Myslím si, že bude lepšie, keď im nedáme čas, aby nás náhle prekvapili,“ nečakane ju prerušil Temný pán. Nedal jej žiadnu možnosť vyjadriť svoj názor. Pocítila nepríjemný tlak sprevádzajúci premiestňovanie. Netrvalo dlho a zjavili sa v priestrannom sídle plnom rôznych izieb.
„Oddýchnite si a poriadne sa pripravte. Večer bude schôdza týkajúca sa falošného horcruxu.“

1. Prológ

„Remus, čo sa ti stalo ?“ zúfalo odtiahla meravé telo svojho priateľa ďalej od plameňov. Pociťovala hrozný strach, že už nikdy nebude môcť počuť jeho hlas. Bol príliš zoslabnutý a dohryzený. Bránil ju pred vlkolakmi a takisto a prívržencami Temného pána. Počas hromadného útoku smrťožrútov mali za úlohu dostať ľudí z nebezpečnej zóny ohrozenia. Na privátnej ceste vypuklo hotové peklo. Množstvo horiacich domov zakrývalo výhľad na ľudí, ktorý sa snažili uniknúť z dosahu vražedných kliatob. Napriek dvojnásobnej posile nebolo možné smrťožrútov zahnať na ústup. Viacerí členovia rádu boli ťažko zranení. Všade vládol zmätok a panika.
„Nechaj ma tu a uteč, nesmú ťa nájsť,“ zachrčal rozrušene. Nevládal vôbec chodiť. Zaklínadlo mu zlomilo obidve nohy a na hrudníku sa črtali škaredé tržné rany.
„Nenamáhaj sa. Dostanem ťa odtiaľto, aj keby to bola posledná vec, ktorú urobím,“ pokúsila sa ho otiahnuť čo najďalej od horiaceho domu. Pevne držala prútik a svietila si ním na cestu. V nočnej tme prebleskovali svetlá vychádzajúce z prútikov. Zazrela akési dievča odeté v úbore, ktorý zvyčajne nosievali pacienti z Nemocnice Svätého Munga. Prechádzala po ulici celkom pokojne, akoby sa nič nedialo. Nevnímala smrteľné záblesky. V rukách mala masku, ktorú zvyčajne nosili smrťožrúti. Zablúdená kliatba, ktorá vyšla z prútika jedného zo smrťožrútov ju zasiahla do hrude. Telo pomaly dopadlo na zem a ostalo ležať v kríkoch. Bojujúci si nevšimli, že sa jej niečo stalo. Nikto okrem Tonksovej a Lupina to nevidel.
Zazrela dvoch mužov odetých v smrťožrútskych habitoch. Chcela ich zmiasť bezbranným vzhľadom. Zatiahla svojho milovaného hlbšie do kríkov a rýchlo nadobudla podobu toho dievčaťa. Po prvý raz bola pripravená zabíjať. Váhavo zdvihla prútik nad hlavu. Prekvapilo ju, že muži sa vôbec nechystali na ňu zaútočiť. Na ich tvárach sa zjavil náznak úľavy. Pomaly sa k nim približovali ďalší smrťožrúti. Dokonca zazrela aj Temného pána.
„Mal si ju strážiť, Červochvost. Budeš musieť zaplatiť za to, že sa jej podarilo dostať až sem,“ podráždene poznamenal známy hlas. Severus Snape ? Mohla som čakať, že sa zapojí do takéhoto hnusného zločinu. Remus, len nič nevrav, prosím ťa. Vedela, že je zahnaná do kúta. Nemala možnosť ustúpiť ani sa pokúsiť brániť. Nechcela, aby objavili Remusov úkryt.
„No tak, maličká. Odlož ten prútik, mohla by si si ublížiť,“ spevavo zanôtil Červochvost.
Tonksová vzdorovito mlčala. Vedela, že hlas by ju mohol prezradiť. Pokúsila sa cúvnuť, čo najďalej od miesta, kde nechala Remusa. Nevyzeralo to, že by jej chceli ublížiť.

8. kapitola Dary od priateľov

Slash od 18 rokov!!!
„Nesmieš sa vzdať. Bojuj s tým pocitom. Všetci ťa veľmi potrebujeme. Priniesli sem kopu darčekov. Mamka a ocko nám dokonca poslali balíček sladkostí,“ pomaly pristúpil k stolu a spod obrovskej kopy všelijakých vecí, vytiahol sladkosti úhľadne poskladané v prútenom košíku. Vytiahol jednu z čokoládových žabiek a pomaly roztrhol obal.
„Ja som to vedel, zase Dumbledore !“ bez záujmu položil kartičku na stôl. Musel si dávať pozor, aby nezavadil o špeciálne upravené pelendrekové prútiky, ktoré vyrobili Fred z Georgom. Netušil na čo presne slúžia, ale bratia mu spomenuli niečo o zmene farieb tváre a vlasov, preto si od nich radšej udržiaval odstup.
Podišiel k Hermione a ponúkol jej žabku. Nedokázal zniesť ten neprítomný pohľad.
„No tak, Harry nepotrebuje vidieť uplakané tváre. Niektoré veci sa skrátka nedajú zmeniť. Život sa nezastaví. Nechcem, aby ti prekĺzol pomedzi prsty. Ja budem vždy stáť pri tebe, nech sa rozhodneš akokoľvek, podporím ťa,“ napriek tomu, že jeho priatelia vôbec nereagovali zhováral sa s nimi. Chcel, aby počuli jeho hlas. Nemienil ich ponechať v takomto stave.
„Dokonca si dostala kvety. Nebola pri nich žiadna kartička, ale to predsa nevadí. Možno máš tajného ctiteľa,“ s náznakom žiarlivosti siahol na vázu s červenými ružami. Ostré tŕne ho odradili od bližšieho skúmania. Takisto prežil ťažké chvíle, o ktorých odmietal hovoriť. Obával sa, že prejde ešte mnoho času, kým sa s tým dokáže vyrovnať. Tie spomienky však ostali uzamknuté v jeho myšlienkach. Nemohol si však dovoliť preukázať slabosť. Vedel, že priatelia potrebujú jeho pomoc za každú cenu.
„Nie, vyhoď ich, prosím ťa,“ zhíkla Hermiona. Pevne ho objala. Na tvári cítil horúce slzy. Vlnité hnedé vlasy ho pošteklili na nose. Po chvíli sa však od neho odtrhla a rýchlo zaliezla pod posteľ. Pohľad na muža, ktorý práve vošiel dnu ju celkom odrovnal.
„VYPADNITE ! “ Ron bez váhania namieril prútik na Luciusa Malfoya. Ruka sa mu triasla od potláčanej túžby zaútočiť. Nedokázal pochopiť, prečo Dumbledore dopustí, aby sa po škole voľne pohybovali smrťožrúti.
„Mne nebudete rozkazovať, Weasley. Neprišiel som sem počúvať vaše citové výlevy,“ zrúkol podráždene. Nenápadne položil na stôl nejaký zabalený predmet. Podarilo sa mu ho zamiešať medzi ostatné darčeky. Ron si to nevšimol, márne sa snažil upokojiť plačúcu Hermionu. Rýchlo ju vzal do náručia, aby si náhodou neublížila. V poslednom čase si sama spôsobovala zranenia.
„Budete musieť pykať za svoje činy ! Dostanem vás do Azkabanu, vy odporné zviera !“ od zlosti jeho tvár nadobúdala červenkastý odtieň. Lucius nenápadne podišiel k Harrymu. Temný pán ho poveril dosť ťažkou úlohou. Vedel, že Harry potrebuje byť s ním, aby mohol byť opäť v poriadku. Dlhé odlúčenie mu ubližovalo. Spôsobila to prísaha, ktorú bol nútený zložiť.
„Naozaj ? To by ste najprv museli dokázať,“ predmet v balíču sa začal pomaly pohybovať. Zelená soška hada uprela svietiace oči na Vyvoleného. Oči temného pána hľadeli na objekt svojich túžob. Harryho telo náhle zmizlo z postele.
„Dieťa je tým najväčším dôkazom. Nebudete to môcť poprieť,“ posmešne odvetil Ron. Netušil, čo sa odohráva za jeho chrbtom.
„V tom prípade vás však opäť musím sklamať Weasley. Vaša priateľka so mnou bola dobrovoľne,“ veľmi ho prekvapila táto správa.
„STE KLAMÁR !“ zavrčal Ron. Začínal strácať trpezlivosť.
„Grangerová, poď ku mne,“ prikázal jej. Chcel získať ešte trochu času, aby mal Temný pán možnosť vziať Pottera zo školských pozemkov.
Hermiona sa opatrne vymanila z Ronovho zovretia. Pomaly podišla k Malfoyovi. Čo to robím ? Nie ! Ron, pomôž mi ! Chcela mu povedať, aby ju zastavil, ale nevládala prehovoriť. Na tele pocítila majetnícke dotyky, ktoré sa jej hnusili. Nedokázala však protestovať. Pochopila, že to spôsobilo nejaké kúzlo, nemohla však proti tomu bojovať.

******************************

„Nikam s tebou nepôjdem,“ protestne zamrmlal Harry. Ledva zakrýval vzrušenie. Temný pán ho práve pritisol k stromu a chvíľu sa s ním spokojne pohrával. Hneď ako sa ich pery stretli, mal pocit, akoby dostal zázračný liek. Prestal pociťovať malátnosť a myseľ mu priam prekypovala rôznymi spomienkami.
„Nemáš na výber. Ak tu ostaneš, čoskoro ťa prevezú do nemocnice. Nebudeš v poriadku, pokiaľ neprestaneš bojovať s prísahou, ktorá nás navždy spája. Podriaď sa tomu, Harry,“ mladý muž mu bez problémov vyhrnul pyžamu. Cítil ako sa trasie. Nie od strachu, skôr to bola snaha brániť sa mágii, ktorú ani Vyvolený nedokázal poraziť.
„Celý svet sa nám podriadi. Naučím ťa veci, o ktorých sa ti ani len nesnívalo,“ zatiahol ho bližšie ku kríkom, aby ich náhodou niekto nezbadal. Nemal záujem prerušovať túto cennú lekciu. Sklonil sa k nemu a bez problémov ho zbavil zvyšku oblečenia. Rýchlo ho zhodil na zem.
„Nestojím o to. Nedopustím, aby si zo mňa urobil svojho otroka,“ pokúsil sa mu utiecť. Temný pán ho však pevne držal. Nemienil už viac čakať. Vlhké ústa sa začali jemne venovať intímnym miestam. Chcel Harryho presvedčiť, že vzťah s ním má aj svoje výhody.
„Prestaň,“ zamrmlal rozčúlene. Z posledných síl ho od seba odtláčal. Rozochvene sebou trhol. Cítil, že to už dlho nevydrží. Keď ho však pustil neubránil sa frustrovanému povzdychu. V hlave mu vládol zmätok. Chcel sa postaviť. Prudký nával bolesti mu však nedovolil premýšľať.
„Vždy, keď tebou budem pohŕdať začneš pociťovať bolesti. Potrebuješ byť so mnou, “ nepriznal sa k tomu, že on takisto pociťoval neznesiteľné stavy plné nočných môr a desivých prízrakov. Takisto trpel, keď nemohol byť v jeho blízkosti. Drsne Harryho pobozkal a donútil ho kráčať, smerom k hranici školských pozemkov. Vyčaroval hustú hmlu, ktorá bránila akejkoľvek možnosti odhalenia. Jeden človek, však vedel o tomto pláne...
„Nie, Tom. Nedovolím ti, aby si ho odtiaľto odviedol,“ z Dumbledorovho prútika vyšlo silné zaklínadlo. Temný pán ledva stihol odsunúť Harryho na bok. Nechcel, aby sa do toho zamiešal. Vyčaroval pred sebou pevnú clonu, ktorá kúzlo odklonila.
„Vy používate čiernu mágiu, Aberforth Dumbledore ?“ od okamihu, keď si prečítal ten list nemohol sa zbaviť pochybností.